BEEFEATER 24 BARTENDER COMPETITION

Pôvodne som ani nemal v úmysle sa obzerať za touto súťažou. Na modrej sociálnej sieti ste už určite zaregistrovali mnoho pozitívnych ohlasov…
Veru, skvelá organizácia, výborný výber miesta, kvalitný brand a k tomu perfektný servis nie len pre porotu, ale hlavne pre súťažiacich, ktorí si ho naozaj užili.
Z pohľadu slovenskej účasti ma zaujala však iná vec, ktorá ma napadla až dnes ráno, keď som s vďakou odpisoval  českej Brand Ambassadorke pre Beefeater gin Katke Kluchovej.
Neuvedomil som si to hneď v ten súťažný večer, preto že som bol trošku sklamaný. Sklamaný slabou angličtinou slovenských barmanov, keď zo šiestich súťažiacich hovorili anglicky iba dvaja. Aj keď to nakoniec nebolo až také podstatné, je to len fakt, ktorý mi udrel do očí s porovnaním  s českými kolegami. Bol som sklamaný trochu aj výkonmi, ktorým nemožno uprieť snahu a chuť niečo ukázať. O chybách som hovoril priamo pri vyhlasovaní výsledkov a boli adresované hlavne súťažiacim, preto by mali zostať hlavne v ich hlavách v prípade, že ich považujú za opodstatnené a správne. Potešil ma však používanie pekného skla a inventáru, v čom vidím určitý posun, ale to zďaleka nestačí.
Prečo však pokladám ja angličtinu za takú podstatnú? Preto že dnes sa v našich súťažiach stáva pravidlom, že vždy v porote sedí aspoň jeden prestížny porotca hovoriaci výlučne anglicky. A je nepísaným pravidlom, že jeho názor má takmer vždy najvyššiu váhu. A ako môže barman zaujať porotcu svojou osobnosťou a  tým, čo vytvoril, keď nehovorí jeho jazykom? Z časti môže, ale vždy je v nevýhode oproti tým, čo jazyk ovládajú… Tu musím vyzdvihnúť prejav Adama Hrapka, aj keď to žiaľ víťazstvo nezaručovalo, podobne ako u Zdenka Michlíka.
Uvedomil som si ale aj jednu veľmi podstatnú a hlavne pozitívnu vec. Že sa tu objavili noví barmani. Mladí, ktorí zbierajú skúsenosti. Pre Martina Výbocha z reštaurácie Riverside v Nitre, Martina Župinu z Cuba Libre, sympatického Kamila Stupavského z Foo Zou to bola vôbec prvá vážnejšia súťaž, vlastne sú to mená, o ktorých sme doteraz nepočuli. Veľmi fandím týmto mladým chalanom a dúfam, že sa aj napriek množstvu chýb a veľkej dávke stresu nenechajú odradiť a budú na sebe ešte viac pracovať nie len v baroch, ale aj mimo neho. Ak sa zlepší práca s náradím, s ľadom a bude sa viac rozmýšľať o hlavnom produkte a o hlavnej téme danej súťaže a pridá sa k tomu lepšie zvládnutie angličtiny, úspech sa určite dostaví. A možno nejde až tak o ten úspech. Ide predovšetkým o tom, aby ste spoznali kolegov, aby ste zapadli do úžasnej česko-slovenskej komunity, ktorá sa tu vytvára! Teším sa veľmi tomuto prístupu a úprimne držím palce. Aj keď vystúpenie slovenských barmanov mohlo  v porovnaní s českými kolegami vyznieť z časti ako menej atraktívne a profesionálne, po počiatočnom sklamaní som optimista a teším sa z mladých barmanov. Prajem im veľa výdrže a chuti sa zlepšovať a aby sa hlavne nenechali odradiť neúspechmi. Na tie sa rýchlo zabudne a im sa na ďalšej súťaži pridá radosť z toho, že sú o niečo lepší ako na tej minulej.
Na druhej strane mi však nezchádza z mysle jedna dôležitá vec. Na každej takejto súťaži prezentujeme slovenský bartending do sveta. Porotca ako Sebastian Hamilton, globálny brand ambassador Beefeateru bude niesť pozitívne a aj negatívne dojmy zo súťažiacich do celého barmanského sveta. Z veľkej časti sme na tejto súťaži prezentovali slovenskú barovú kultúru. A treba si úprimne povedať, že sme tu ťahali za veľmi krátky koniec.
Pevne verím, že na nadchádzajúcej Havana Grand Prix, ktorej finále sa uskutoční 28.11.2013 tiež spoločne s Čechmi v Prahe sa popri mladých barmanoch ukážu aj naši najlepší slovenskí barmani a popri Marošovi Dzurusovi ochutnáme skvelé drinky od Tomáša Čambala, Roba Šajtlavu, Martina Hudáka, Šabana, Tonyho Velicha, Miška Kobzu, Lukáša Valla, Tomáša Mitríka a mnohých ďalších, ktorí ma v tomto momente nenapadnú, ale ak ich uvidím v predkole, budem naozaj rád, že majú chuť skvalitniť domáce postavenie slovesnkého bartendingu, od ktorého sa očakáva oveľa viac, ako v súčasnosti ponúka. A všetci veľmi dobre vieme prečo…

Posted by: Luboš Rácz