CHARLES MÁ 70…

S týmto videom / Hinterm-Rampenlicht-Charles-Schumann /a ešte aj týmto krásnym článkom, ktorý som si v zápätí prečítal, som sa dnes ráno zobudil a kôli nemu som zostal s telefónom o vyše pol hodiny dlhšie v posteli.

Vstal som so strašne dobrou náladou, s oveľa väčšou chuťou do práce, ale aj s oveľa väčšou chuťou si vychutnávať život, vážiť si bežné maličkosti a zostať  takým, akým som teraz. Nemeniť sa podľa trendov, podľa módy či podľa počasia.  Byť len sám sebou a presadzovať si to, čomu  verím.
To mi dalo pár strán textu napísané Moritzom – žurnalistom, ktorý strávil s Charlesom 5 dní v jeho obľúbenej časti južného Francúzska. Pri čítaní som bol šťastný, že textu rozumiem, preto že tieto články sú tým najlepším, čo som niekedy v živote o barmanovi čítal a vynahradilo mi to všetky knihy, cez ktoré sa nemôžem dokonale s ľahkosťou prehrýzť kôli nedokonalej  angličtine. /ale už sa aj to zlepšuje;/

Charles má 70 rokov. Myslím si, že nie je na svete barmana, ktorý by nechel vo jeho veku byť takým ako Charles Schumann. Nemyslím byť presne takým ako on. Byť iba tak v pohode s vlastným barom, ktorý sa za 3 desaťročia stal legendou, so štyrmi knihami, úspešne fungujúcim Denným barom, s elánom, chuťou do práce a životnou energiou, ktorú mu môžu závidieť mnohí ľudia nie len v jeho veku, ale aj o desaťročia mladší.
Stále boxuje a už pár rokov je jeho vášňou surf, tá energia a charizma, ktorá z neho ide je obdivuhodná.
Je veľa viet, ktoré by som z článku vytiahol a preložil, ale zmysel má iba preklad celého článku. Vtedy pochopíte, aký Charles naozaj je a pri prvom stretnutí sa vám to stopercentne potvrdí. Aj keď niečo z napísaného môže byť z určitého pohľadu tochu nadnesené , ak človek rozumie a číta aj trochu medzi riadkami, pochopí.
Ľudia ho nemusia mať radi. Jemu je to jedno a možno tým ich priťahuje.

Charles nemá rád dlhé reči, preto ani tento post nebude dlhý. Píšem ho len preto, lebo mám radosť. Z toho, že som bol v jeho starom bare, že som sa s ním stretol, že mi stále stále niečo dáva a ani o tom nevie.
A popri tom všetkom pozitívnom je tam aj trochu smútku, že som nevyužil možnosť s ním pracovať… Snáď v ďalšom živote…

Všetko najlepšie, pán Charles Schumann!

Posted by: Luboš Rácz