DIK, ŇESŤE PLATIŤ!

Dik tento, Apinko, očúvaj ma sem! Tak som sa ti já čil nasrav! Teda už ma to trochu aj prešlo, ale keď už ti jako vypisujem tuto, tak ti to povím teda.
Pritom to mohla byť taká pekná sobota, ťi povím. Aj bola, ale pokazili mi ju takí luďá. Já ti to ňevím ani definuvať.
No, aby som začav od začátku. Zaplaťev som takého fajnového speváka, hrav také fajnové špaňélské, či portugalské pesničky, no, povím ti, dobrý bov. Doňésov si ze sebu aj takého pijanistu, taký starší pánko, ale tak ťi masťev na ten náš klavír, až mi srdco plakalo. Vím já o ňom, že je to najlepší džezový klavírista u nás. Ňé v Nitre. Jáj, tento, šak na Slovensku, more! No tak teda hrali u nás, fajnovo, dobrá atmosféra. Po prvom kole ťi dójdu trajá, hneď som ich išov uvítať, aby si jako salli, keď sťú, ale že máme tri evri vstupné, lebo tu hrá kapela, či ostanú. Tak reku že ostanú. Dali si drink, očúvali jenno kolo, aj sa im to lúbilo. Po tom kole, čo hrali tí muzikanti hovorá, že zaplaťá. Tak im dav chlapec účet a aj lísky za kapelu. A on na mňa, že jako ňesťú platiť za stupné. No povím ti, do mňa také nervy, povedav by som ti to aj vulgárnejší, že čo do mňa vešlo, ale ňesťem já byť za sprostého. Tak som im najprv pekne, jak sa hosťom, kerých si vážiš, vysvetlev, že šak som im to na začátku hovorev, že je stupné, že si aj jako vážim, že došli na drink, ale že tá kapela ma stojí peňáze a já potrebujem to stupné. No z troch voďék to asi ťažko zaplatím! No a oni, že to ňesťú zaplatiť. Víš, Apinko, já som ňeni zlý človek. Od nervov som pred nimi dokrčev tí lísky a hovorím, že ňemusá platiť, keď im je to vela. Ňehav som ich tak. Já sa nebudem doťahuvať o devať evri. Ale povím, ti, že darmo si pekne vyoblíkaný a dáš si šál okolo krku, keď si lakomý a nechápeš, o čo tu ide, tak je to to isté, jak keby si došóv v šušťákoch. Radčej sec doma. Víš, snažím sa vytvoriť prostredí, ďe je dobrá muzika s dobrým servisom a drinkom. Aby si ňemusev furt lamentuvať, že tu ňeni ďe chodiť, že keď si bov v Prahe, či kerej riťi, že tam majú fajnové ponniky na úrovni. No a máš ho doma a lakomý si. Čo ti mám na to povedať?

No a ostav som ťi za barom a hneď na to dójdu štyrá chlapci. A hneď na mňa, že daj nám štyri hugurundu. Jak som ťi mav té nervy, tak som sa na ňeho kukov, a hovorím, mu, že nech si dá normálny drink, že to ňevím namíšať. Očúvaj ma sem, Apinko. Do to ten drink vymyslev? Šecci mladý to pijú ze šotov a ešte im k tomu dajú aj slamky! Načo? Aby si jako pev šot cez slamku? Luďá majú piť pekné drinky, z pekných pohárov a  majú pekne pri tom vyzerať, ňé? Ale dávať voláku krembery vodku, limetový džús a matu a považuvať to za volačo velice fajnové… no já ťi nevím, asi som už starý a mám voláke iné viďeňí týchto barových nápojov.
Víš, ono je to tak. S tým hugurundu sa moc dopredu nepohneme. Ale každý ňech si to robí jak sťe, ale trochu som z toho vykolajený. Račej si dám dobru visky. Apoň Čivas. Víš. dvanásku. To je iné piťí.
No, ale som odbočev trochu. Ten chlapec, teda  navrhov že bépaďesátdvojku. Druhý našťasťí povedav, že ňé, že z toho mu bude zle. Já som mu prisvečev, že pravdu jako má. Tak že ten s tým hugurundu, že si dá… no, čil si nepamatám, jak to povedav, ale keď som sa v tých nervoch zatvárev, že to nepoznám, tak mi vysvetlev, že to je sambuka a bejlís. No povím ti, chlapcovi sa asi na to zbíhali sliny, lebo mav ich také okolo huby. Tak som dav pred neho dva tí americké hrubé šoty, sú to dosť drahé poháre, jede stojí skoro štyri evri. A chlapec s tyma slináma mav též už asi nervy, no, povím ťi, nesalli zme si na prvú, začav tak s tým pohárom silňejší klepkať o ten kamenný mój bar. Hovorím mu teda, že ten pohár stojí štyri evri a ten kamený bar 4 tisíc. No a on, jak som mu naláv tú vec, že hneď  zaplatí. Dav mi tri evrá tringeld. Asi aby som si myslev, že má lóve. Mal, šak ňehovorím, že ňé. Ale dobré chování a vkus si ňekúpiš, Apinko mój.
Víš, já ťi nesťem diktuvať, jak sa ty máš chovať a čo si máš v bare objennávať. Já ťa za to neodsudzujem. Móžes si pýtať aj hugurundu, aj bejlís s čili. Já ťa chápem. Ale nemôžeš ty byť odutý, keď já ťi sťem za té lóve ponúknuť volačo fajnové, volačo zaujímavejšé, čo ťa prekvapí a povíš si, že toto si jako nečakav.
Jak minule jeden. Sťev volačo mocné, silné, aby ho to jako nakoplo. Moc som sa jako od ochoty netrhav, pýtav som sa ho, či lúbi visky, či rum, ale jemu to bolo jenno. Našťastí mav pri sebe kamaráda, kerý ma poznav a hovorí, že aby mi jako prejavev dvóveru, že aby sa jako ňebáv. Víš, ten chlapec nemav šál okolo krku, bov taký normálny, obyčajný, jako keď o volákom povíš, že fajčí Marsky. To je také obyčajné. Aj potom jako išov ven fajčiť na terasu, ale ten drink si zebrav ze sebu. Vyšov som teda za ním a pýtam sa ho, či mu to chutí. Povedav, že také volačo nečakav. Že to ešte nepev, takéto elegantné a dobré. Usmíval som sa a tešev. Urobev som mu pekný rumový Manhattan, čo je nazvaný polla tej časti v Nijorku. Dav som mu do toho dobrý červený vermut, dobrý zretý rum a trošičku cukru a pomarančového likéru. Jak volakedy. Jak to robev ten fúzatý pánko, čo ho máme na steňe. Já si ho dám normálne vytetuvať na ruku, lebo on to bov velký čávo.
No. Víš, volakedy závidím barom, keď idem v pátek z roboty o druhej v noci a majú plné. Aj tam ze zvedavosti nakuknem, alebo kolko rázy si dám tam drink, šak já tých susedov mám rád a rešpektujem ich. Ale potom, keď som v tom zadymenom bare plnom tých luďí, kerí sú vác unavený, jako veselý a vác rozjarený, jak lastovičky, čo sa vracajú domov, tak si povím, že takto to robiť nesťem. Tým nesťem hovoriť na nikoho nič jako negatívne. To máš jak s topánkami. Jennému sa lúba mokasíny, druhému sandále a treťému lagovky. Každý máme iný vkus a robíme len to, čo nám robí jako radosť.
A tak to má byť.
Ale povím ti, že kapelu už asi nezavolám. Volakerí luďí sú ňeni moc vďačný a myslá si, že tí chlapci to robá zadarmo. No, povím ti, že nerobá. Nigdo ňeská nerobí zadarmo.
Posted by: Luboš Rácz