/NIE LEN/ JAMESON BARTENDERS BALL 2016

Včera to mal to byť taký Barmanský rockandroll. Mal byť, ale nebol. Zachránil to až večer,, kedy to začalo žiť. Párty, kde sa rozdáva pitie zadarmo. Barmani spotení nie len pod pazuchami. Ale vysprchovaní a čistí, to je jasné! Čakajúce rady, bar vypitý tesne po polnoci. Jediné, čo zostalo do rána bol Jameson a ľad. Krásny ľad. Tvrdý a číry, veľké kusy. Presne taký, aký do dobrej whisky patrí. Sekaný ostrým nožom, vstrebávajúci blikot sviečok.  Tie tam ale neboli. Zato tam bolo dosť barmanov. Veľa barmanov. Veľa mladých barmanov. Priznám sa, že si nepamätám všetky mená. Preč sú časy, keď nás bolo len pár a spoznávali sme sa osobne. Erik a celá partia z Greenwichu,  Švajčiar Rožé, čo otváral Paparazzi, ktoré našťastie prevzal Stan a vystrelil ho do barmanského neba.
Ale nie o tom dnes. Dnes je fejsbúk a veľa zapálených barmanov, ktorí berú túto prácu vážne. A to je len dobre. Chodia pekne oblečení a sú ovplyvnení Worldclassom.  Donesú Worldclass všade. Aj na Invite, aj na  Jameson Ball, a aj na hocijakú súťaž. Saká, kapesníčky, zdvihnuté malíčky. Štýl. Vo veľkom. Japonské šejkre, mixglasy, odmerky, Caporaleho strainery. Bez toho ako keby si ani nebol. Worldclass je všade a zdvihol úroveň. Hovorím tomu Úroveň štýlu. Bekeho nalievanie do šejkra na ľade, Kratěnov throwing. Do toho niečo vlastné. Super, skvelé! Tak skvelé, že sa to stalo uniformou. Sebavedomý prejav k tomu. To sme chceli. Aby barman bol osobnosť, aby si uvedomoval, že povolanie barman je vážne, naozajstné povolanie. So všetkým, čo k tomu patrí.
Uvoľnenosť a bezprostrednosť zostala v minulosti, alebo tam možno nebola vôbec. Veľké nároky, ktoré sa na súťažiach kladú zväzujú ruky a hlas, donútia barmana navliecť sa do saka s vreckovkou, alebo si dať aspoň štýlový motýlik s koženou zásterou na kockovanej košeli. Tak sa mi to aj páči. Na Worldclasse, na Legacy, na Barmanovi roka /ak by nejaký bol/.  Páči sa mi aj barman v rondone s čiernou kravatou, so zásterou, alebo bez. Vyhrnuté rukávy. Štýl naozajstného barového pracovníka.

Nie všade sa však hodnotí práve toto. Nie všade zapôsobí naučený prejav, aj keď môže znieť akokoľvek sebavedomo. Skromnosť sa ráta, ale nie príliš, je to predsa len vystúpenie. Nie všade sa ráta iba použitie home made surovín z výhonkov stromčeka v otcovom polovníckom revíre, kde to ňuchali srnky. Nie všade stačí opis surovín, ktoré dávam do drinku. Nie všade sa musím cickať s japonským stirringom, aj keď ho ešte celkom dobre neovládam. Nie všade má byť vrcholom vystúpenia efetktný throwing, ktorý volám mylne rolling. Nie všade stačí štýlové sako. Som si istý, že ani na Worldclasse nie.
Viem, je veľmi jednoduché hľadať chyby  kriticky o tom napísať. malo by to byť asi vyvážené a uviesť, ako na to. Ja však v zásade ani neviem. Neviem dať barmanovi  žiadny návod,.
Čo však viem, že ma za súťažným barom musí barman baviť. Zaujať, byť iný ako ostatní a nie barman, ktorý v zásade opakuje to, čo kolega pred ním. Iba zmení suroviny, a vyzdvihne ich prepojenie so zadaním súťaže.Po treťom je to nuda. Pamätám si na jedno kolo Worldclassu vo Viedni, kde sme s Erikom čakali v porote na posledného súťažiaceho, aby sme našli víťaza, lebo väčšina z nich bola rovnako priemerná. Ale to sa písal rok 2011. Dávno.

Áno, barman má byť štýlový, štýlovo vyzerať, má zaujať. Ale musí porozmýšľať nad tým, ako byť iný ako môj kolega, kamarát. Nie iný farbou šatky v saku. Očakáva sa od neho, že vytiahne príbeh, spojí ho s nejakou malou rekvizitou, ktorá zaujme hostí, bude vtipný, v prípade potreby bezprostredný. Ak ide na Aboslut Invite súťažiť do klubu, tak si vypeckuje tanečnú hudbu, vyzleče sa do pol pása, nastrieka sa sprejom, nasvieti uv svetlom, celý svieti a robí drink. Nehovorím teraz, že preferujem tento štýl v mojom bare. Takto ale môže vyzerať naplnenie konceptu súťaže, ktorý v tejto chvíli na tomto mieste zaujme. Drink musí byť super, ľahko pripraviteľný hoci aj v klube, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani kvalitný americanbar. Ale musí tam byť uvoľnenosť a živoť.
Veľmi podobné s Jamesonom. Zadanie bolo použitie slovenskej suroviny. Barmani to zobrali veľmi vážne. Tak ako Worldclass. Škoda, lebo ako som písal, bolo ich veľa podobných. Viťaz zaujal vtipným prepojením babičky, ktorá mu stále pridávala “jedlo” /na súťaži v podobe Jamesona/, chýbal už len veta, že jedine Chuck Noris dokáže presvedčiť babičku, že nie je hladný… Toto sme potrebovali počuť. To, že sú v drinu domáce suroviny zo slovenska je samozrejme dôležité, ale hovorili to jeho kolegovia pred tým, len v iných názvoch a chutiach. Ale v zásade to isté. Víťazov drink nebol najlepší. Potreboval väčšiu precíznosť v technike, aby pustil viac vody.  a trochu stiahnuť zo sladkosti. /Vidíte, technika sa ráta, je veľmi dôležitá! Ale netreba o nej toľko hovoriť, treba ju robiť! /
Veľká väčšina drinkov bola sladkých. Jediný šťaveľový vynikal. Výborný balance a krásny servis! Zaujali ma aj niektoré krásne servisy na slovenskom dreve ako črpák s medveďom. Toto je ono! Toto potrebujeme! Ešte viac Slovenska do toho! Pamätám si na barmana, ktorý na Havanu Grand Prix prišiel v kroji a doniesol fujaristu a drink servíroval v modranskej keramike. Vtedy sa to moc nehodilo, včera moje srdce po niečom podobnom  pišťalo, preto že Jameson Ball nehľadá najlepšieho barmana na svete, ktorý ovláda hard shake, ale všestranného barmana, ktorý pomocou svojich vedomostí, profesionálne zvládnutých barmanských techník a kreativity pochopí, ako značka komunikuje a akých zákazníkov oslovuje a prenesie do súťažného drinku a vystúpenia. A toto vlastne ide každej značke, ktorá súťaž organizuje a je úplne jedno, či je to Worldclass, Jack Daniels, alebo Jameson…

Včera nebol čas si rozobrať s barmanmi súťažné vystúpenie, možno na to ani samotní barmani neboli zvedaví. Ale nebol čas im ani poďakovať. Poďakovať za to, že do toho išli, že strávili čas s Jamesonom, že priniesli úžasné suroviny, že obdivujem ich kreativitu, že som si poznačil dve-tri veci, ktoré ma inšpirovali na nový drink, že ich toľko veľa prišlo na moju prednášku, ospravedlniť sa im za to, že som ich “nalieval” ultraortodoxnými klasickými drinkami a že mi skapal počítač na konci prezentácie. Diky moc za vaše zapálenie srdcia, aj za vážnosť, s ktorou pristupujete k nášmu povolaniu /aj keď to žiaľ vevyhráva súťaže/.
Díky moc, chlapci, som naozaj rád, že ste tu, že robíte to, čo vás baví a že to je práve bar…
Teším sa s vami na ďalšiu súťaž, na ďalší workshop, alebo na drink v nejakom vašom bare!

Posted by: Luboš Rácz