Barová Mačka

Apinko. Dlho som ti tu nič takto nenapísav. Aj by som na teba zabudov, ale bol som na večeri z jenným mojim kamarádom, kerého si ja velice vážim a kerého mám moc rád a tomu som ti vyprávav o našej mačke, čo zme mali v Záhire. No a tento mój kamarád, keď že to je svetoznámy barman, ale že taký, že ho poznajú šaďe na svete, aj v tom najlepšom hotely v Dubaji, ale očuli o ňom aj ve výčape v Lužánkach, tak mi hovorí, že by som ti to tu mav jako napísať, že nech to víš aj ty.

Ten príbeh mačky sa začav voláko na jeseň minulého roku, keď bov kovid. Mav som ti ho aj já veru. Dva rázy za sebu, to len aby si jako veďev, že to je normálna choroba, ňé voláky výmysel. Inak povím ti, že najvačší výmysel je cirkev svatá, ale o tom ti napíšem volakedy inokedy teda, lebo čil jako si určite zvedavý, že čo jako s tú mačku.
Víš, já som lúbev velice psov. Ale celkovo jako zvíratká sú mi ňeni lahostajné, mám ich rád. Ždy keď došli k nám voláki psíci, tak som mav po vačkoch piškóty, keď to boli štamgasti, tak som im ukradov z kuchyne aj trošku prošuta, nech im je u nás dobre. Vodu ždy dostali skór jak ich páni drinky.
Mačky som jako nejako extra nemusev, víš, vyprávalo sa o nich že sú také falošné, že nerobá čo steš ty, jak psi.
No ale pamatám si já, že keď sme otvorili Záhir, tak sme pritúlili aj takého ryšavého kocúrika, dávali zme mu mléko, aj nehávali prespať v bare, ale raz sa nám tam v noci vysrav a bov tam taký smrad, že kocúrik musev ísť z domu preč. Zebrav si ho barman Maťo, možno ho má ešte aj dočilku. Volali sme ho Charles. Túto aktuálnu, čo k nám teda prišla na jeseň cez ten kovid voláme Mačka. Ona vlastne neví, že je mačka, ona len ví, že ju tak voláme. Tak tejto Mačke zme začali dávať jesť, bola velice plachá ona, len sa najella a potom zas utekala volade ven. Keď sa oteplilo, tak potom sedávala na terase a keď tam volakedy boli hosťá sami, a že si ju zavolali, tak ona ti aj prišla a salla si na tú žltú stoličku a tam sedela. Potom sedávala aj na tých zelených epedách, šak ju vidíš tuto na fotke, čo ti tu posílam. Ináč pár tých epéd nám cez zimu ukralli bezdomovci. Tak keby si ich náhodov volade v Nitre viďev, tak mi daj vedeť. Ale vlastne nedaj, už sa nebudú dať použiť. To len aby si vedev, že máme teraz volade na terase namísto toho deky.

Mačka sa postupne osmelila, pamatám si, jak mi naša Majka poslala video, že už išla na chvílku aj donútra, ale keď došli prví štamgasti, tak ušla. Majka, ktorá chodívala do roboty ždy prvá hovorila, že ju už ráno čakávala na ulici a išla jej oproti vytešená že ju vidí. Bola teda dosť hlanná ždycky. Mačky sú furt hlanné.
Potom postupne už cez deň sedávala na volákej stoličke vnútri, hosťá si volakedy ani neodvážili sannúť, lebo že tam je mačka a nesťú ju budiť. Pátek a sobotu večer, keď sa bar naplnev, tak ešte išla preč, bála sa tých ludí, ale postupne sa osmeluvala tak, že už tam spala aj keď hrav dídžej Fono z tých svojich platní a bolo tam jako dosť plno. Dobre si pospala aj pri jazovej kapele, to mala rada. Vždy sa k volakomu vetrela, komu teda nevadila, a takýchto ludí je naozaj vela, ze čo im nevaďá takéto dobré prítulné mačky. Ona taká bola. Určite len volakomu ušla a túlala sa po Nitre až teda skončila u nás.
V noci zme ju dávali ždycky ven, lebo šak máme alarm, a víš jak to dopadlo s tým Charlesom, tak sme ju už tam cez noc nesťeli nehávať. Nevím kde sa po nocách túlala, ale ráno ždy došla sa najesť a cez deň prespala na volákom kresle. Hosťá sa s ňu fotili a škrabkali ju pod bradu, jak to ona lúbi.
Problém nastav tedy, keď nám mačka začala priberať. Majka ju dala pozreť volákemu kamarádovi, čo je jako veterinár, a že vraj má tam jazvu a už žánne mačence mať nebude, lebo je reku sterelizuvaná. Tak sme jej aj nasadili trošku diétu, lebo ona ti, Apinko moj bola furt hlanná. Mačky sú veru pažravé, ale víš jak to je, keď sa na teba pozre tým pohladom jak keby tri nni nejella, tak zmakneš a dáš jej aspoň granule. Zase stravu mala dobrú, žánne zbytky, či odpadky, Starali sme sa o ňu.
No ale keď mi už štamgasti asi po mesáci začali vyprávať, že ona bude veru v druhom stave, tak som sa ju po dlhom váhaní zebrav veterinárovi. Čo ti povím… Čakala 4 kúsky. Prirástla mi k srcu, sedávav som s ňu pri stole, keď som pev kávu, alebo šampanské, nehala sa mi hladkat a škrabkať, dávala mi najavo, že ma má rada. Naši sa smáli, že keď som došov do roboty, tak začala hrať divadlo – hlasno mrnčať jaká je strašne hlanná, točiť sa okolo mňa aj keď 5 minút pred tým dostala jesť. Vedela, že jej ždy volačo dám.
Začav som ja silno rozmýšlať s ňu. Pýtav som sa doma, ale aj keď šecci lúbime zvieratá, tak ma hneď z prvej zrušili, lebo by vraj zella nášho papagája. Papagáj vypadá jak mango, aj má také meno ale voláme ju Pupi. Moja Janka si ju piplala, keď nemala ešte perí. Milá je. Pupi. Aj Janka celkom též.
No ale jak išov čas a mačka mala čím ďalej, tým vačšé brucho, tak si jak keby začala hladať voláke místo po bare. Schovávala sa pod lavicu, volakedy za bar, raz zme ju našli v skrinke. Hovorím si, keby mi tu hygiena našla štyri mačence, tak by nás v momente zavreli a Záhir by sa nedožev tých 10 rokov, čo sme čil oslavuvali. Keď že moja žena je síce praktická, ale lúbi rovnako zvíratá jak já, tak sa jej našej Mačky ulútostilo a doňésov som ju domov, až kým teda neporodí. Jasne že jenna z prvých vecí, čo urobila, že vyskočila na Pupi. To by si neverev, jaký silný majú té mačky inštinkt lovca. Keď ju zbadala, celá stuhla, dala taký postoj jak tiger, dva rýchle kroky cez pol obyvačky a už bola na klítke, že ju jako zežere. Pupi sa išla zblázniť, chuďátko, lítala po klítke celá splašená, nebola veru zvyknutá, že by ju sťev volado v živote zežrať.
Tak zme ju dali teda do garáže chuďátko, tam zme jej spravili aj pelech, ale čo ti povím, pýtala sa ven. Tak som ju pustev a nebolo jej skoro dva dni. Išov som sa zblázniť, hladav som ju po susedoch, myslev som, že išla naspák do Záhiru, ale ani tam nedošla. Potom som ti ju našov na terase, vrátila sa hlanná jak vlk. Tak už na noc išla do garáže, sťela, či ňé. No a ráno na druhý deň ju žena išla pozreť a tam štyri malé mačičky, čerstvo narodené. Tri už pekne papali, tlačili sa k ceckom, ale jenno, to najmenšé a najslabšé bolo úplne bokom. Tak sme jej pomohli, ale ťažko sa jej bojuvalo s tromi silnejšími súrodencami. Polla farby jej žena dala meno Duna. Čo ti povím Apinko, boli zme dojatí. Mačka sa o ne vzorne starala, fakt ti povím je to zázrak, šecko zvládla sama, sú to fakt obdivuhodné zvery. Mačence boli nádherné, žena dala mená aj ostatným. Dunka, lebo bola jak piesok, Ronko, lebo vypadav jak ten Ron v Harry Poterovi, Levík, kerý bov najsilnejší a podobav sa na leva a Milka, lebo tá bola ze šeckých najšikovnejšá a najvác k životu jak naša kamarátka Milka.
Boli v garáži a po pár dňoch zme ich dali už ven aspoň cez deň a asi po dvoch týždňoch už aj v noci a to ti povím ešte len začali zážitky.
Zebudím sa ti, rozespatý, že susedovi plače decko. Víš máme také menšé pozemky, 7 árov, žánna velká lúka a sme tak pri sebe. Z obidvoch strán, čo mám susedov, tak majú po dve malé deti. Reku že deti sa hrajú a plačú. Neprestávalo to a jak som jako vác precitav do bdelosti, lebo som nemoho za to zavíjaní spať, zistev som že sú tri hodiny ráno, tak som stav a kukám že dvajá kocúri ti vyspevujú v záhrade a lákajú našu mačku na súlož. Odehnav som ich, ale na druhý deň to isté. Potom mačka zmizla na noc a aj na druhú. Cez deň došla, ale večer si pani bola bohvíkde. Dosť zme ju aj ohovárali, že veru polavila v starostlivosti, ale malým to asi aj bolo jenno, ráno im ždy dala jesť a pekne si ich vyčistila. Vedev si, že im aj zí šecko, čo z nich ide, aby ich nezacítili dravci? Ti povím, žánna sranda to neni.
Vedev som, že ju musím dať sterilizuvať, ale tri týnne po pórode bolo ešte skoro. Začav som si tú našu Mačku všímať pozornejší a kukám, že sa po tom pórode celkom rýchlo zotavuje, že aj pekne priberá na váhe.
Začali sa u nás schádzať mačky z okolá a priznám sa ti tu, že to nebolo celkom príjemné mať furt rozrobené z mačkámi. Myslím, že naša Mačka bola zalúbená, pár rázy dovlékla cez deň takého pekného hnedého kocúrika, možno že bov aj otec, lebo mal takú istú farbu jak naše mačence. Ked’som ho odehnav ze záhrady jenno ráno, Mačka velmi kvílila, lebo som ju zavrev aj do garáže, bolo jej veru clivo.
Keď som ju po sédmych týždňoch zebrav tomu doktorovi, aby ju konečne sterilizuvav, tak zisťev, že už by zme mali ďalších 7!!! Dobre čítaš, sedem mačenéc. To by ma už asi zebrali k psychiatrovi. Mačičky mi bolo lúto, čo sme jej teda museli urobiť, ale nedalo sa nič robiť, tá by len plodila a plodila. Povím ti, boli to asi moje najhoršé dva dni z Mačičku, ale nakonec to nejako zvladla a čil je s nama. Trom zme našli pekný domov, majú sa dobre a jenno mača nášho miláčika Dunku, kerú už voláme Dudu, zme si nehali. Teraz sa snaží skamarádiť z Pupi, ale tá si už zvykla a už sa bráni a ďobe ju do labky, keď jej ju strká do klítky.
Hosťá sa ma pýtajú, či sa Mačka ešte vráti. Že patrila k Záhiru, že to bol pre nich taký znak domova a dávalo najavo, že máme okrem ludí srco otvorené aj pre takúto pomoc. Aj keď mi Mačka dáva volakedy dosť zabrať, poslenné tri týždne má voláke črevné problémy, tak furt chodím s ňu po doktoroch. Čo ti povím… Snáď ju volakedy zeberem do Záhiru aspoň na návštevu, lebo žena nedá na obidve dopustiť stali za jej miláčikmi a už si ich veru neháme.