MÍSTO V BARE

Dik očúvaj ma sem. Došóv ti raz do baru jeden taký. No jak ti to povím… Celý kožený, na sebe zlaté zipsy a z ucha ti mu vysev taký velký zlatý kruh a v ňom dve písmená že MK. Aj tí ti boli zlaté. Nevyzerav zle. Aby si ma pochopev, Neni som na chlapov. On to šak ale ani chlap nebóv. Za chvílu dójde ďalší. Ten bóv též taký koženný. Lúbev sa mi též, kukav som na ňeho, tá koža vyzerala taká makká, jemná a trošku jako vráskavá. Bov ale inej farby, jak ten prvý a mav aj také iné zipse, alebo to boli cvoky a tento mav aj opasek s pracku, len sa mu tak hojdav, víš, nemav ho okolo pása, ale mav s tým prvým spoločný ten kruh a aj tí písmená. Asi sa šecci volali rovnako. Ňevím.
Očúvaj ma ale ďál. Potom som si všimov, že tam neboli len títo dvajá. Za celý večer sa ich tam nazbíralo vác. Boli tam aj takí hnedý a tí mali že LV a také hvízdičky, též celkom vydarené to bolo.
Volakerý asi boli aj iného rodu, alebo já ňevím, lebo zase mali na sebe že AJ, jeden z nícho ti to mav normálne vyryté do tej kože a nad sebou ešte takého orla, alebo volákeho ftáka, ňevím ti to takto hneď povedať. Vačšinou títo AJ boli čérny, až mi z nich mráz išov po chrbte. No, povím ti, že boli jako pekní, ale ňeboli mi sympatický jako.

Povím ti hneď aj prečo. Oni ti len sedeli. Nerobili nič, ani sa nevyprávali. Len tak sedeli a čučali. Každý tam bov s inú ženu a každý seďev na svojej stoličke. Len kukav dohora jak puk. Nebov ti ani smanný, a ani hlanný. Čo bolo ale čunné, že ani jeden ti za tú svoju ženu nezaplaťev. Asi nemav peňáze, nevím. Aby som ale len nenadávav, lebo já si vážim každého hosťa, tak volakerí sú taký slušný, že si sannú dvajá na jennu stoličku. No, aj tak nič nesťú! Ani len pohár vody!
Volakedy ti takíto dójdu aj poóbede na terasu. Dójde napríklad jeden ze štyrma ženáma. Teda, ňé, že by mav štyri ženy, on dójde len z jennu, ale tá má aj kamarátky a volakedy té kamarádky nehajú tých svojich koženných doma  a donesú len takých plátenných a tí seďá aj na zemi. Asi voláka menejcenná rasa, ňevím. No ale tá jenna s tým koženým ti zebere pre ňeho stoličku cez pól terasy, postaví ju tomu chuďákovi čašníkovi do cesty a tam si saňne ten koženný čávo ze zlatým zipsom cez brucho. No povím ti, musí to byť iný čávo.
Ňevím, čo na ňom tí ženy viďá. Skúšav som aj já ísť raz ze ženu do baru, že budem jako on. Dav som si teda kožák, mám taký zipsový. Nemav som síce ten kruh, ale žena ma aj tak zebrala ze sebu. Sadov som si teda vella ňej, nič som nevyprávav a ani som si nič neobjennav. No to si mav za chvílu apinko videť. Ona do mňa, že čo mi je, že čo nič nevyprávam, že čo som zas nahnevaný, keď raz konečne ideme spolu ven a  že či som si nezebrav peňáze, že som si nič neobjennav. No a že do to čil zaplatí. Tak som kukav jak puk, nechápav som, že keď ide ven s tým druhým, tak mu toto nevypráva.
On ti musí byť asi voláky výnimočný čávo. Ňemóžem na to dójsť. Ženy ho ždy berú ze sebu, nesťú si ho niďe odložiť, ešte aj na záchod s ním idú. Já ti povím, teda nehaj si to pre seba, já síce na neho nežárlim, ale mám na neho trošku nervy. Víš, on obsadí stoličky v bare, mohov by klunne aj viseť na vešáku, alebo na tom háčiku, čo máme pod barovú desku. Ale on ňé. Minule došli dve ženy na bar a jenného ti posadila rovno na bar, ďe som míšav drinky a druhá na vellajšú stoličku. Potom došli do baru takí chlapci, a ňemali si ďe sannúť. Možno by im aj volačo objennali, ale museli tam len tak stáť, a bolo videť že sú ňeni ve svojej koži. Asi pre to, že nemali žánnu na sebe a nemali ani zlaté zipse. No, zastav som sa tých chlapcov, že či sú oni volačo menej, jak ten koženný čávo na bare. No to si mav videť! Tá, ináč celkom pekná a milá baba sa ma opýtala a bola dosť jako podráždená, že ďe si ho má teda dať. Toho koženného myslela. Já teda, že jej ho odložím do zadu do kancelárie, alebo že nech si ho teda zavesí na háčik, čo je pod tú desku. No ňesťela ho dať z ruky, že sa jej pod barom ošúcha a do kancelárie též ňé, že ho sťe mať pri sebe. Asi žárlila na tú peknú čašníčku, kerá tým smerom chodila. Potom mi to došlo. Pochopev som! Pochopev som,  že je to volačo vzácne, a má volačo, čo my chlapi nigdy  nebudeme mať a asi ani veďeť.
No, skúšam si já teraz k nim nájsť jako cestu. že aby mi nevysedávali len tak nadarmo na stoličkách. Víš, mne ti normálne nevaďá. Keď je v bare místo, tak si ti ich ani nevšimnem, oni sú tak potichu, že o nich ani nevím. Víš ale jak to je. Volakedy sú místa na seďení vzácne, hlavne keď je plný bar a luďá nemajú ďe seďeť. Rozmýšlav som, že im urobím voláke místo, ale to místo by muselo byť hneď pri stole. No a keby bolo pri každom stole, tak nebude zase kaďe chodiť. V luxusných reštavráciách, čo majú tí mišelíny, či jak sa to volá, tak tam ti to už veďá! Tam ti majú pre nich extra stoličky, také čalúňené bez operalla, a tam sa im veru dobre sedí. Len že jello tam stojí tolko, že by si u mňa mohov piť drinky aj celý týžden. No jak ti hovorím, že mám málo místa. Možno by bolo dobré dať na stól voláke háčiky, len sa bojím, že potom by si volakerá mohla na tom natrhnúť tí silónky a vác by ke mňe do baru nedošla. Možno že len v teplákoch a to by zase ten jej koženný čávo s ňú takto asi ven neišóv. No ňevím, som v takom blunnom kruhu, apinko. Ňevím, čo s tým!

Povím ti ale, že som sa naučev jennu vec. V bare som ňeni preto, aby som volačo chápav. Volakeré veci jennoducho neovládam. Vím le to, že som v bare  preto, aby som robev ludí aspoň na chvílu šťasňejšíma. A to je podstatné. A keď je žena šťasná, že má vella seba toho koženného čáva ze zipsáma a zlatým kruhom, tak nech je.
Čil vlastne ňěvím, že prečo som ti toto šecko tu písav. Aha, asi len preto, že aby si veďev. Ale prosím ťa… Nikomu to nevyprávaj, ešte by si ma mohli tí koženný volaďe počkať…
Posted by: Luboš Rácz
ps/: prosím, berte tento text s nadhľadom, slúži len na pobavenie odbornej a neodbornej verejnosti a vzdáva hold všetkým krásnym dámskym kabelkám 🙂