MOJA FIKCIA

Tento článok už mám rozpísaný takmer mesiac. Podnetom na napísanie fiktívnej poviedky bol rozhovor v novinách so známym a rešpektovaným hudobníkom Andrejom Šebanom, ktorý ho prirovnával k marihuane.
Nebyť udalostí v Českej republike, asi by som ho nikdy ani nezverejnil, ale keď že z časti zapadá do aktuálnej témy, tak ho nenechávam v šuflíku:

Niektorí ľudia, zvlášť tí z umeleckých kruhov prirovnávajú marihuanu – teda rozumejte trávu k alkoholu. Teda čo sa týka jej legalizácie. Alkohol je podobná droga a je povolená, tráva nie. Dovolil som si teda napísať krátky fitkívny príbeh, ktorý by mohol byť návodom, ako dostať konzumáciu alkoholu aspoň pod čiastočnú kontrolu v podnikoch verejného stravovania   pitia. 

Chlapík, má okolo 35 rokov sa vracia z práce domov. Živí sa programovaním rôznych informačných technológií a niekedy napíše nejaký dobrý textík susedovi pesničkárovi. To umelecké cítenie v ňom drieme, ale zatiaľ sa ešte neprebudilo. Alebo ho chlapík schválne necháva niekde v ústraní, preto že jeho robota mu zarobí miekoľkonásobne viac peňazí, ako textík. Zastaví sa, tak ako každý deň, v samoobsluhe v mieste svojho bydliska, kúpi si taliansku šunku, dobré olivy, čerstvý celozrnný chlieb. K nákupu  sa tak ako vždy na víkend chystá pribaliť fľašu svojej obľúbenej whisky. Škótskej, čo spala 12 rokov v sude.  Ale prechádza plné regály a nemôže tú svoju whisky nájsť! Čo svoju whisky, on nemôže nájsť vôbec žiadnu whisky. Ako tak pozerá, tak zmizol z predajne aj gin, vodka, dokonca aj lacná borovička! Zmizol celý regál s alkoholom! Našiel víno, ale to on považuje za niečo, čo sa môže piť iba k jedlu a aj to cez deň, ale ho nepije, lebo po ňom vždy za počítačom takmer zaspí. Podráždene schmatne za plece prvú predavačku, a pýta sa jej, kam uložili všetky fľaše.

“Čo vy nečítate noviny? Od dnes je predaj alkoholu zakázaný!” osekne podráždená predavačka
“Akože ZAKÁZANÝ??? ”
“No normálne je zakázaný. Alkohol sa od dnes môže predávať iba v baroch!”
“V baroch? to čo je za blbosť?”
“No ja neviem, tak som počula od vedúcej” uzatvára debatu spotená predavačka.

Chlapík podráždene zaplatí, sadne do auta a už v Ipade začne vyhľadávať informácie o novom nezmyselnom nariadení. Týždeň bol zavretý v kancelárii, oči už má vypúlené od roboty, vyštípané od svetla obrazovky. Tak sa chcel pri dobrej muzike, ktorý si vždy púšťa na svojej Bang and Olufsen ultra hifi digitálnej sústave uvoľniť.
“Toto nie je možné” Alkohol že je droga?
Ešte tak marihuana, kokaín, a iné svinstvá, to áno. Ale chlast?” mrmle si pre seba.
Áno, vedel o tom, že alkohol je návykový, že spôsobuje smrť, rozvracia rodiny, spôsobuje človeku psychický a fyzický úpadok. Ale to sa predsa jeho, človeku s kontrolovaným a vážne nepravidelným požívaním alkoholických nápojov, netýkalo.
Cez Google našiel článok o silnom tlaku lobistických skupín legalizovať marihuanu  a zároveň o snahe postaviť alkohol mimo zákon. Našiel ďalšie a ďalšie, ktoré zase boli písané pod vplyvom silných domácich alkoholových hráčov.
Dopracoval sa aj k  vyhláseniu  Ministerstva ochrany ľudu, ktoré dbá na zdravie a blahobyt občanov:

“Od 5.5. 2015 sa alkohol povoľuje predávať iba špeciálne vyškoleným pracovníkom pohostinstiev, ktorým bude udeľovaná špeciálna licencia na kvalifikovaný predaj alkoholu, udeľované priamo Ministerstvom ochrany ľudu.  Licencie budú rozdelené do dvoch skupín, oprávňujúce predaj výčapných liehovín a liehovín prémiového segmentu. Navzájom sa licencie nesmú kombinovať. Každý kvalifikovaný pracovník bude musieť ovládať zloženie alkoholických výrobkov, jeho presný obsah alkoholu a výrobné postupy, krajinu pôvodu a pôvod surovín použitých pri výrobe. V pohostinstvách prémiového segmentu bude taktiež musieť ovládať etiketu, musí byť vyučený v gastronomickom obore, bude skúšaný zo všeobecného prehľadu.
Prevádzky budú povinne vybavené testerami, ktoré bude kvalifikovaný personál povinne dávať hosťom, ktorí prejavujú presne stanovené znaky opilosti a v prípade prekročenia 1.0 promile v krvi už nebudú oprávnení takto podnapilému hosťovi podať žiadny ďalší alkohol. Za akékoľvek porušenie uvedených nariadení hrozí okamžitá strata licencie na predaj alkoholu.
Vyhláška pokračuje ďalšími odbornými nezmyslami, ktoré sa chlapíkovi po chvíli prestalo chcieť čítať. Podráždený ide domov. Cestou sa trochu ukludní, doma vyloží nákup, urobí si večeru a vyloží nohy na stôl. Po chvíli s nechuťou vstane, pomaly sa presunie do kúpeľne, dá krátku sprchu, oblečie si čistú košeľu, nohavice. Nevie ani prečo, má jednoducho chuť vyzerať dobre, hodí si do krku hodvábnu šatku, čo mu darovala bývalá manželka. Zavolá taxík, schmatne sako a vyráža. Sám ani nevie, prečo. Vôbec sa mu nechce, mohol by kľudne zostať doma, ale tá chuť na pohár dobrej whisky je neodolateľná. Sám sebe sa čuduje, nikdy ešte nemal väčšiu chuť zapiť náročný týždeň pohárikom.
Keď už teda má isť po dlhých rokoch konečne do baru, tak by chcel do toho najlepšieho. Nechá si ho doporučiť znalým taxikárom.
Takmer si nevšimol nenápadný vchod. Vstúpi… Prvý dojem je očarujúci. Akurátne pološero, plno ľudí a víta ho vysmiaty elegantný pán, usadzuje k baru.
Chlapík sa rozhliada a začína si vychutnávať jedinečnú atmosféru…

Myslím, že nemá zmysel ďalej písať. Tú atmosféru treba zažiť. Ak neviete, kam máte vo svojom meste ísť, aby ste mali ten najlepší zážitok, spýtajte sa ma. Rád poradím..;)

Posted by: Luboš Rácz