NA NEDEĽU VEČER

Je dosť pravdepodobné, že nasledujúce riadky ste už odomňa čítali. Našiel som ich v spomienkach na fejsbúku, ktoré nám táto sieť pravidelne vyhadzuje v rámci svojich služieb. Ak je to dobré, tak to zazdieľate a pripomeniete. Tento “status” si však zaslúži oveľa viac, lebo by bola veľká škoda ho nechať utopiť na sociálnej sieti. Aspoň pre mňa, lebo mi pripomína pekné časy a atmosféru, ktorá nám teraz veľmi chýba.

Ako trávite nedeľný vecer? Ja obyčajne doma. Užívam si chvíle na gauči s rodinou. Pre človeka, ktorý pracuje vačšinu svojho času, môže byt aj takáto činnosť vzácna. 
Niekedy však môže mať nedeľa večer aj inú atmosféru. 
Občas, keď natrafíte na dobré miesto, možete byť aj sami a vôbec vám to nebude vadiť. 
V nedeľu večer, teda keď nechcete byť doma, nemáte ani veľa možností. Možete ísť do kina, ale pri tých párikoch držiacich sa počas filmu za ruky sa môžete cítiť trochu nepatrične. Možete ísť aj do divadla, alebo na nejaký koncert, ale nemáte sa s kým podelit o svoje pocity. 
Ideálnym miestom samoty pre nedeľný vecer je bar. Nie však hocijaký. Bar musí byť tmavý. Tmavé stoličky, tmavá barová doska, tlmené žlté svetlo. Hudba nereve. Počujete ju niekde v pozadí, nepoznáte ju, lebo to nehrajú na Exprese. Može to byť aj taká, ktoru si nepustite v aute, ale nevadí vám to. 

Nesadáte si k baru.
Samota sa vychutnáva pri malom stolíku niekde vzadu. Keď že bar nie je veľký, vidíte aj na bar a barmana. 
Vnímate aj rozhovory ostatnych hostí, ale bar v nedeľu nie je plný. Oveľa viac počujete vlastné myšlienky, ktoré preruší len čašník, čo je zároveň aj barmanom. Objednavám si Stinger. Ani by som si na neho nespomenul, keby ho tu nemali v lístku zaradených v skupine favoritov baru. Stará klasika, ktorú si pamätám z mojej prvej barovej knižky. Nájdete ho vlastne v každej, ale nepije ho takmer nikto. Ja som ho za dvadsať rokov, čo stojím za barom, robil snáď iba raz. 
Sám som si ho neobjednal nikdy. Príliš jednoduché, možno až obyčajné. Brandy a mätový likér vymiešaný na ľade. Žiadne blbosti okolo. Žiadne home made výstrelky ani servis vo vodnej fajke tento drink nenosí. Nenechá sa znevážit ani nejakým citrusovým olejom z kôry. 
Sladkosť drinku vyvažuje príjemná mätová chuť. Keď pustí trochu vody je krásne jemný. Tento drink nie je na piatok večer a asi vám ani nebude chutiť len tak. Na tento drink musíte byť v tom správnom bare, lebo tie, ktoré si to zaslúžia musíte dnes naozaj hľadať, alebo musíte mať na ne doporučenie od tej správnej osoby. 
Určite vzbudíte pozornosť čašníka, preto že tento drink si nikto neobjednáva. Čašník je milý. Nepamätá si ma, aj keď sme sa už raz stretli. Teda ja jeho viac krát, on mňa iba raz v Bratislave, keď som dostal vytúženú ponuku stať sa jeho kolegom. Čašník je jeden z ľudí, ktorí ma tiež dosť ovplyvnili v tom, ako pristupujem k svojej praci, aký štýl baru mi je blízky. Čašníka nenájdete na fejsbúku ani instagrame. Keď ho chcete stretnúť, choďte za ním do baru. A objednajte si Stinger, pochváli váš alebo si nechajte poradit nejaku dobru whisky. V tej sa naozaj vyzna, napisal o nej knihu. Pan Stefan Gabanyi… díky moc za krásny večer!

PS: Na tento drink potrebujete naozaj dobrý mätový likér. Ten úplne číry, na zelený zabudnite. Je trochu problém ho zohnať. Vlastne podľa mojich vedomostí úplne nemožné. Ale poradím vám. Zoberte si Žufánkovu Marockú Nana Mátu, čo je jeho 42% redestilovaný mätový macerát a zrieďťe si ho so sirupom z bieleho trstinového cukru.
Mníchov, 27.11.2016

PS2: dnes sa do tohoto baru chodí aj na guláš. Barové jedlo v podaní pána domu. Ak prídete v neskorú nočnú hodinu, /teda nie počas týchto šialených dní/, okrem teplého jedla, čapovanej Plzne a prvotriednych klasických koktejlov tu stretnete aj veľa kolegov z mníchovských barov, ktorý už zatiahli roletu. Ale to už nie je nedeľa. To už je téma na iný článok.

Posted by: Luboš Rácz