NOVINKY

Skôr, ako vám sem hodím článok, na ktorom pracujem od minulej soboty – bude to naozaj pekná story o benátskom Harry`s Bare, musím sa s vami podeliť o jednu novinku v nápojovom svete, z ktorej som bol na prvý pohľad vyslovene zhrozený.

Značka Beefeater a Ballantines prichádzajú na španielsky trh v odľahčených verziách, v ktorých zredukovali obsah alkoholu na polovicu, a prichádzajú v 20% “sile”. Chuť by mala byť stále rovnaká a očakáva sa uvedenie na 20 trhoch.
No poviem vám, nebol som z toho šťastný. Pýtam sa sám seba, prečo tak silný hráč nevytvoril nový názov pre tieto výrobky, hoci by ich vyrábal vo svojich ikonických destilérkach / výrobniach, vadilo by mi to menej ako toto. Živo som si predstavoval tých najlepších svetových marketérov, pracujúcich pre spoločnosť, ako sú proti tomu a tlačia na Desmonda Payna /to je master destiller Beefeateru/, aby toto vyrobil a ako Desmond protestuje, lebo je najlepší na svete a je stará škola, ešte k tomu anglická a gin nie je pre neho len spirit, ktorý musí mať viac ako 40%, ale je jeho životným poslaním. Nie sú ďaleko časy, kedy sme z našich barových políc potichu odložili Gordon`s, ktorý so svojimi 37,5%, ktoré sa k nám dovážajú, stratil pre nás opodstatnenie. Tak som sa sám seba pýtal, prečo takto ničiť legendárnu značku.
Potom prišlo zamyslenie sa, riadne nadýchnutie a otvorenie očí do moderného súčasného pohľadu. Dnes už nie je nič tak, ako sme boli zvyknutí. Skúsených hostí, ktorí si miernym tónom, so skleneným pohľadom objednávali svoje piate Martini a pýtali si ho tak suché, že sa barman na fľašu vermútu nemôže ani pozrieť, nie to ešte ho naliať do mixglassu, sme vlastne nikdy nemali. Aspoň nie takých, ktorí by chodili pravidelne a uživili by náš bar. Ale aj tak sme vyznávali a stále vyznávame tieto hodnoty starého baru. Ak sa nám naskytne príležitosť, vždy budeme robiť Martini s dobrým suchým, jemne korenistým a citrusovým ginom a na tom sa nič nezmení. Beefeater gin zostane stále taký istý, o tom nieto pochýb a nestratí nič na jeho nádhernej chuti. Lebo, môže byť ako chce, zostane legendou, aj keď ho niekto bude miešať do piňakolady.
Keď sa zamyslím trochu viac, tak začínam chápať, že Pernod len žije túto dobu a vníma ju naozaj intenzívne. Dáva si robiť prieskumy, sleduje sociálne siete a tí, čo jej radia vidia, že už nežijeme v normálnom svete v tom našom ponímaní. Svet, aj napriek tomu, že má oveľa viac informácií jednoducho hlúpne. Je povrchný, číta iba nadpisy, učí sa z názorov tých, ktorí nemajú čo povedať a ak hovoria, tak nie je to preto, že chcú povedať a šíriť pravdu, ale majú na to svoj zištný dôvod. Fejsbúk je plný jednoduchých ľudí, ktorí im to veria a dokonca šíria ďalej ako svoju pravdu poznania. Preto že im je povedaná jednoducho, rozumejú jej, čím si ju oveľa ľahšie a pohodlnejšie zoberú za svoju a nezaoberajú sa komplikovaným hľadaním skutočnosti, preto že pátranie po nej je pre nich oveľa náročnejšie.
Trochu som odbočil. Ale aby ste ma nechápali špatne. Tiež som pochopil, že svet biznisu rozmýšľa inak, ako rozmýšľa obyčajný barman, ktorý by rád každý večer miešal Dry Martini svojmu tichému hosťovi. Aj ten sa musel trochu opustiť, svoje “martini” pripraviť do fľaše, onálepkovať ho vignetou, a musel ho svojmu hosťovi dať poslať domov, aby sa aspoň trochu pripomenul. Bez ľadu, bez úsmevu, bez servisu dúfajúc, že mu jeho drink bude chutiť aspoň tak, že neľutuje minuté peniaze, ale zase nie až tak dobre, aby sa do baru nevrátil, keď sa otvorí.
Pomaly si zvykáme na nealkoholické “gintoniky” a už ani nehejtujeme barmaníkov, ktorí ich takto volajú. Ži a nechaj žiť a robiť si svoje, veď oni na to prídu aj sami…
Pomaly si zvykáme aj na to, že ľudia sa už neopíjajú tak, ako voľakedy. Že žijú zdravšie, že chcú ísť síce do baru, že si chcú dať pár dobrých drinkov, ale zároveň chcú ráno vstať a niečo robiť. Ako človek dozrieva, ťažšie znáša alkoholické rána, do ktorých sa musí po takomto večeri zobúdzať. A čím je starší, tým sú tie rána dlhšie, často krát sa výrazne predlžujú. Samorejme česť výnimkám, ktoré nemajú problém ani po 50ke piť tri dni v kuse. Rešpekt, kto si to dnes môže dovoliť.
Pomaly si aj zvykáme, že ľudia hlúpnu. Z fejsbúku, z reklám, z chýbajúcemu reálnemu sociálnemu kontaktu.
Preto si marketéri povedali, že trend je jednoznačný. Že treba otvoriť oči. Že z minulosti sa nenajete. Že nesmiete zmeškať vlak. A je dnes prirodzené, že značky využívajú svoju silu a idú priamo na vec. Nakoniec sa mi táto hra možno začne páčiť a to z jedného jediného dôvodu. Že práve tieto brandy dokážu do neznámeho, z veľkej väčšiny umelo naparfumovaného sveta nealko destilátov konečne priniesť niečo naozaj kvalitné a vzhľadom na svoju povesť vôbec nie je pochýb ako vznikli a čo v nich naozaj je. Beefeateru a Ballantines verím a poviem vám, že by som ich rád ochutnal.
Nehovorím, že by som si z neho urobil Martini, alebo Rob Roy. Ale taký jeden dobrý GinFizz pred večerou, keď mám pred barom auto by možno vôbec nemusel byť na škodu.

Svet nealkoholických a nízkoalkoholických destilátov je tu a kto ho uchopí najlepšie, vyhrá – teda profituje. Svet je profit. Ak máš profit, môžeš si dovoliť viac. Nemyslím tým mať väčšie auto, či drahšiu dovolenku. Prenesene – ak máš profit z nealkoholických destilátov, môžeš si dovoliť v tichom bare robiť svoje Martini hoci aj jednému hosťovi. A tešiť sa z tej chvíle, keď z platni hrá BB.King svoje blues len pre vás dvoch.

Posted by: Luboš Rácz
Prečítali ste 950 a trvalo vám to 5 minút. Možno viac.

tento post vznikol bez podpory Pernod Ricard.