SOBOTA RÁNO

Mám to tu rád. Všeobecne mám rád miesta, ktoré ma inšpirujú rozmýšlať, miesta, kde sa mi chce písať a  ide to ako keby samé od seba, miesta, z ktorých sa mi nechce odísť. Som šťastný, že aj Záhir je taký.
Je to asi prirodzené, keď že som si ho sám vytvoril, ale myslím to z iného pohľadu. Nemohol by som denne chodiť na miesto, ktoré nemám rád. Nemohol by som chodiť do práce, ktorú nemám rád. Nikdy by som nemohol otvorit nejakú krčmu s hracími automatmi, ktoré v smradľavom priestore sľubujú falošné bohatstvo. Nepopieram, určite sa z toho dajú zarobiť pekné peniaze, necítil by som sa tam však dobre. Nie, to miesto by som nenávidel a ľutoval som sám seba, že sa musím takto živiť.  Mojou snahou je vytvorit miesto presne také ake je teraz v tejto chvíli tu. Vyberiete si noviny, alebo knihu z police, dáte si raňajky, ak ste ich nestihli doma, a dobre pripravenú kávu. Hrá nenásilná tichá hudba a vy si čítate. Oddychujete. Niekedy sa môže stať, že sa priestor zaplní a hudbu nahradí hluk rozhovoru. To je len dobre. Mám rád tento ranný život. Mohol by som aj ležať v teplej posteli a rolovat fejsbúk. Neviem prečo, ale v sobotu dostávam na stenu veľa postov s videami. Asi preto, aby som tam strávil čo najviac času. Stáva sa mi to. Niekedy. Zabité ráno.
Snažím sa nezabíjať svoje rána. Vstávam skôr, ako v skutočnosti musím. Niekedy po náročnej pracovnej noci je to ťažké, ale nakoniec mám z toho radosť.
Nezabíjajte si ráno. Ak aj rolujete fejsbúk a narazili ste na tento krátky článok, porozmýšľajte nad tým, či by nebolo fajn konečne vstať, obliecť sa, ísť do svojej kaviarne, kde vás už dobre poznajú, kde si prečítate kúsok z tej knihy, ktorú už máte dlho rozčítanú na polici a sedieť hoci aj hodinu v prostredí prevoňanom kávou a príjemnou hudbou, kde nikomu nevadí, že si dáte iba niečo obyčajné a nechajú vás samého, alebo vám naopak ponúknu ďalšiu kávu navyše, lebo vy sám ste netušili, že ešte na jednu máte chuť.
Majte pekný víkend☺️

Luboš Rácz