UMENIE BARMAGU…

V nedeľu ráno som sa zobudil s miernou depresiou a s nechuťou. Mátali ma v hlave pochybnosti, prečo som si teraz, v týchto časoch otvoril bar. Obviňoval som sa, že som iba slepo počúval svoje ego, ktoré malo obrovskú chuť ukázať, ako má vyzerať kvalitný bar. Stálo to veľa peňazí a v tomto momente to prináša len starosti. Barov je teraz naozaj veľa, ľudí, čo chodia málo.  Pochybnosti som v priebehu dňa potlačil, jemná pachuť tohto pocitu však zostala uložená niekde v hĺbke mysli. V priebehu dneška som si na to už nespomenul, množstvo povinností mi dovolilo na chvíľu zabudnúť. 

Už som sa bál, že to takto zostane. Že sa tohto pocitu nezbavím. Že už budem stále pochybovať o správnosti svojho rozhodnutia otvoriť v Nitre bar.
Našťastie ma dnes, iba pred pár hodinami zasiahlo niečo, čo mi dodalo obrovskú chuť byť zase za barom, v jemnom prítmí plnom sviečok pripravovať jedinečné drinky pre svojich hostí, starostlivo vyberať muziku a predávať atmosféru. Toto všetko mi chýbalo. Predchádzajúce obdobie stavania baru mi dalo zabrať a trochu mi zahmlilo krásu a dôvod, prečo toto povolanie robím, prečo som barman.
Ako sa dostavila  náhla zmena? Práve som si prezrel nové číslo digitálneho Barmagu. Pozrel som si krásne fotky z berlínskych barov, atmosféra z Rum Traderu a rozprávanie jeho majiteľa,  elegantného pána Scholla, horiaci badián z Calooh Callay,  Erik v bielom saku so zlatým Yukiwa šejkrom, Laci, Zdeněk, Ondro a všetci ostatní, je super vás tu vidieť!

Až teraz mám opäť pocit ako na začiatku, keď to nebol bar, ale holý kancelársky priestor.  Teraz mám zase pocit, že som si neotvoril miestnosť so starosťami a na robotu, ale uvedomujem si, že sa mi splnil sen, po ktorom túžia mnohí barmani a po ktorom som túžil ja. Mať naozajstný bar so všetkým, čo k tomu patrí. Teraz si uvedomujem, že to, čo vidím na tých fotkách z Berlína, že to mám tu, doma!
Zrazu som si opäť spomenul na sobotu, keď sme u nás mali síce veľmi málo hostí /samozrejme, boli sme iba druhý deň otvorení a ešte sme nerobili ani poriadne promo/ tak že tržba takmer žiadna, ale zato všetci hostia sedeli za barom. Dvaja si dali po pohári Mumm Champagne, dvaja Charlesove Daiquiri a ďalšia dvojica si rozdelila Old Fashioned a El Presidente. Hral blues a ja som sa striedavo s každým rozprával, niekedy sme sa rozprávali všetci spolu. Veď toto som presne chcel! Takto to má vyzerať. Ľudia budú chodiť za nami kôli drinkom a kôli nám! Ako som mohol pochybovať?

Už sa strašne teším na zajtra. Pôjdem kúpiť ráno noviny a nejaké koláče, pozametám pred barom, dám si kávu, vybavím nejaké veci na úradoch a potom si konečne  oblečiem rondon a vyladím naše cocktaily tak, aby boli presne také, aký by mal byť náš život – správne vybalasované…Ďakujem, pán Scholl za tieto slová. A ďakujem pán BarMagazine, si naozaj úžasný!

Posted by: Luboš Rácz