AKÉ BOLI BARMANSKÉ VIANOCE?

*krásne.
*so silným odkazom
*so spoľahlivými partnermi
*divoké, s najlepším feedbackom od hostí a barmanov, aký som doteraz mal
*emotívne – hlavne druhý deň vo Wild Kitchen keď sme boli všetci na obed. Škoda len, že s nami nebol Erik, ktorý musel ísť späť do Londýna. Chýbal nám.

KRÁSNE.
Krásu definoval hneď v úvode priestor Divadla Andreja Bagara, v ktorom sa odohrávala prvá časť podujatia. Aj keď sme boli len vo foayé, celý priestor spájal eleganciu, vyzdvihnutú kvalitou materiálov použitých v priestore a zmyslom architektov pre detail. Toto u nás vidíme dnes iba v starých, alebo hotelových baroch, kde to ešte nebolo tak veľmi drahé ako je dnes. Som šťastný, že som mohol využiť tento krásny priestor a byť pred hosťami hrdý na to, čo v Nitre máme, keď že nie je toho veľa. Vyčítam si, že som nedal postaviť väčšie pódium s veľkým plátnom. Tie prednášky by si to určite zaslúžili. A pri rozhovore Stana s Charlesom som mal aj trochu strach, že Charles z toho mini pódia spadne.

SILNÝ ODKAZ / SEMINÁRE.

Bolo možno trochu riskantné zadať jednu tému všetkým prednášajúcim. Ale ako som tušil, každý si “Tribute to white jacket” pojme podľa vlastného pohľadu a pocitu, čo pre neho uniforma znamená, ako k nej prišiel, prečo ju má na sebe, alebo čo si myslí o barmanovi, ktorý túto uniformu nosí za barom.
Ak to mám nejako zhrnúť, White Jacket za barom znamená v prvom rade zodpovednosť. Za všetko, čo s barom súvisí a vyúsťuje do hosťovho zážitku. Hrdosť a reprezentácia konceptu, odkaz na remeselnosť, čistotu práce, disciplínu a loajalitu. Toto sa dnes vytráca a pritom sú to tie najdôležitejšie veci, ktoré robia bar barom a dávajú jej naozajstný zmysel. Bez tohoto, bez pomyselného bieleho saka / uniformy, je to len ďalšia práca, ktorá nás živý. Ak jej dáme ten naozajstný zmysel, ak sa jej naplno podriadime a naučíme sa ju milovať so všetkým, čo k nej patrí, vieme byť úspešní a spokojní z toho, čo robíme. A máme to najväčšie právo byť na seba hrdí.
Toto je odkaz, ktorý by si mal zobrať za svoje nie len každý barman, ale každý človek pracujúci v pohostinstve.

Ak sa však pozriem na jedinečný line-up, musím vyjadriť mierne sklamanie, že sa lístky nevypredali behom jediného dňa. Nie že by som nebol spokojný s návštevnosťou, ale veril som, že budem musieť narýchlo zohnať ešte aspoň 50 stoličiek. Ale keď sa zase pozerám na obsadenosť seminárov na svetových barshow, môžem akciu v divadle považovať za veľký úspech.
Z tohoto miesta chcem aj poďakovať Georgovi, ako o nás pekne hovorí v TOMTO podcaste s Oli Džupinkovou, ktorá ako známa milovníčka koktejlov a dobrých barov tiež nemohla na Barmanských Vianociach chýbať.
Dovolím si tu aj doplniť ich dilemu, že je v rondonoch za barom príliš teplo a že to vlastne nikto z nás na prednáškach nespomenul. Veľmi zaujímavý a aj výstižný dotaz, ale bude to preto, že sme si na to už časom aj zvykli a vlastne sa nad tým ani nepozastavujeme, keď nás na chvíľku zaleje pot kôli kopiacim sa objednávkam 😀
CHARLES: Nie len že to je charizmatická osobnosť, ktorá obohatí už len svojou prítomnosťou každý event, alebo večer v bare. Je úžasné ho pozorovať a hlavne počúvať jeho životné skúsenosti. Na nič sa nehrá, nič nepotrebuje pretvárať, je to čo naozaj žije. Taký vždy bol a ukázal to aj v super rozhovore so Stanom Vadrnom. Musím oceniť výber otázok, ktoré zdanlivo mohli skákať z témy na tému, ale v skutočnosti mali svoj zmysel a dokázali odkryť osobnosť Charlesa Schumanna z pohľadu aký naozaj je, ako žije a prečo je pre nás všetkých ikonou a vzorom v tom, čo robí.
Charles, ako by si opísal svoj osobný štýl? “My style? The best…” A o tom to je. Spokojnosť sám so sebou je ten základný krok na uspokojenie ostatných.

FOTOGALÉRIU SEMINÁROV “TRIBUTE TO WHITE JACKETS” NÁJDETE TU

SO SPOĽAHLIVÝMI PARTNERMI.

Už v divadle mali návštevníci možnosť ochutnať drinky od Jakuba Bobčeka a Laciho Fajina, ktorí pracujú ako brandambasadori produktov Pernod Ricard Slovensko. V barovej komunite sú to veľmi známe osobnosti a ja mám radosť, že mi pomohli a postarali sa o nápojový program s krásnymi produktami od Pernodu ako sú Chivas XV, Plymouth gin a Beefeater 24.
Pernod Ricard je hlavným a dôležitým partnerom Barmanských Vianoc už 6. rokov a ja z tohoto miesta ďakujem Karolovi Domischovi za podporu a spoluprácu nie len na tomto evente. Veľmi si to vážim a myslím, že práve Barmanské Vianoce podčiarkujú náš silný príspevok k vzniku a napredovaniu barovej kultúry na Slovensku.
/Pre mladšie ročníky pripomeniem rok 2011, Chateau Földvary, a prvý Becherovka Class, kde sa to všetko začalo a dnešné barové osobnosti ako Martin Hudák, či Adrian Michalčík si na to dodnes ešte stále pamätajú/.

K Pernodu sa pridal už náš stály partner Ice Service s ich jedinečnými čírymi kockami na Negroni a Old Fashionedy. S ubytovaním pre hostí nám pomohol hotel Zlatý Kľúčik s najkrajším výhľadom na mesto a samozrejme aj tými najlepšími hotelovými službami. Pravidelne nás podporuje Nikka Whisky, ktorá neodmysliteľne patrí k Stanovi, tento krát v zastúpeni spoločnosti Acan a aj Poháriky.sk, zásobujúci nás barovým sklom už dlhých 12. rokov. Veľmi sa teším aj podpore značky London Essence, ktorý ste mali možnosť ochutnať v divadle či už samotný, alebo v G&T s Plymouth Ginom.
V neposlednom rade ďakujem za ústretovosť Divadlu Andreja Bagara a jedinečnému fotografovi Martinovi Mondokovi, ktorý naozaj parádne zachytil atmosféru oboch častí eventu a svojou profesionalitou len podtrhol kontext kvality Barmanských Vianoc.
Samozrejme ešte musím poďakovať Atbars.com a Báre Urbanovej za tento článok na ich portáli, ktorý dal o evente vedieť aj barmanom v Českej Republike.
No a nakoniec medzi mojich najvýznamnejších partnerov patria samotní barmani, ktorí si ukradli čas zo svojej práce, alebo voľna a strávili so mnou dva / Rogerio dokonca tri krásne dni.
Úprimná vďaka Charles, Stan, Erik, George, Viťa, Maroš a Rogerio!

DIVOKÉ.
Také Barmanské Vianoce na večernom gueste bývajú. Čistá oslava barmanského remesla pre barmanov a aj našich hostí. Mať v jednom bare tak výrazné osobnosti a už aj legendy svetového bartendingu je pre mňa nesmierna pocta, česť a hrdosť zároveň. Teším sa veľmi z Maroška Potůčka /Termini/ a Víťu Ciroka /Becher`s Bar/ že s nami po prvý krát stáli na Barmanské Vianoce za barom. Výnimočné bolo vidieť japonského barmana Rogeria Igarashiho z baru Trench v Tokiu. Krásna čistá práca, zároveň však nechal v sebe prebudiť aj kúsok z jeho brazílskeho temperamentu. Krásne a uvoľnene si to užívali aj Stan, Erik a George. Silná energia, ktorá zanechala vo všetkých hlboký dojem a zážitok. Vďaka za to!
Od našich hostí chodili feedbacky počas celého týždňa, akú sme to mali akciu a ľutovali, že neboli. Nuž, do malého Záhiru by sa už nezmestili, boli sme naozaj preplnení.

EMOTÍVNE.
Hlavne druhý deň, ktorý pokračoval rozhovormi v Zlatom Kľúčiku a potom zážitok vo Wild Kitchen v Modre. Všetci sme boli z tohoto miesta unesení a až dojatí. Majiteľ a šéfkuchár v jednej osobe Martin Plaštiak sa nám venoval svojim zdravo sebavedomým prístupom podopreným 20 ročnými skúsenosťami z top New Yorských reštaurácií sa podpísal poctivým, chuťovo dokonalo vyladeným varením, opierajúci sa o prepojenie lokálnosti a čerstvosti. V jeho jedlách je zastúpená zelenina a ryby, doplnené lokálnymi výnami z Modry. Pálavu, ktorú nám ponúkli Charles zalistuje do svojho vínneho lístku. A chleba… Ten bol asi najlepší, čo sme kedy jedli. Zhodli sa na tom všetci.
Ja som si asi po dvoch dňoch uvedomil pocit, ktorý som v sebe nosil, že mi niečo chýba. Stan to vystihol veľmi trefne. “Mám pocit, ako keby som sa vrátil z pionierskeho tábora. Som síce tu, ale chcel by som byť tam, lebo som zažil niečo výnimočné”. Veľmi dobre som vedel, o čom hovorí. Ja som mal v sebe záhir. Miesto, ktoré na mňa zapôsobilo tak, že mi chýbalo a chcel som sa tam ešte vrátiť a neprestával som na to myslieť. Ale nebolo to len miestom a jedlom. Bolo to všetkými tými úžasnými ľuďmi, čo boli tri dni okolo mňa. Ešte teraz, keď toto píšem mám zimomriavky. Všetka tá energia, neskoré noci a budenie sa počas nich, veľmi skoré rána, keď vám starosti nedovolia spať, všetky tieto stresujúce veci sú dnes vymazané a nahradené pocitom, ktorý nikto zo mňa už nikdy nevymaže. Ďakujem za to všetkým, ktorí boli tohoto súčasťou čo i len jednu hodinku z týchto dní. Máte môj rešpekt, preto že ste urobili niečo pre seba, pre nás a pre to, čo nás baví, aj keď nám to spôsobuje veľa starostí. Ale len takýmito počinmi sa vieme odraziť a ísť ďalej, lebo aj keď sa môže zdať že nám to berie neskutočné množstvo energie, v skutočnosti nám toto “niečo navyše” dokáže priniesť ďalšiu chuť pokračovať, šíriť krásu a zmysel nášho remesla ďalej a nájsť pre ňu nových nadšencov. Ak k tomu pridáme našu prítomnosť a dobrý výkon za barom, je to jediná cesta ako pokračovať.
Musím ešte uviesť ľudí, ktorí mi stáli pri organizácii po boku a pomáhali ako najlepšie vedeli. Neskutočné hodiny odrobili všetci z môjho Záhir teamu, ranná smena sa vrátila pomôcť večernej do barbacku umývať poháre a robiť poriadok. Chalani ťahali od rána a robili čo bolo treba. Dokonca nám prišla večer pomôcť naša pani upratovačka na šatňu.
Nesmierne si vážim, že sa na jeden večer vrátili k nám naši bývalí členovia. Janko Pristaš, ktorý dnes obsluhuje bar v Grandhoteli v Starom Smokovci, či Pauli v servise, ktorá si BV naozaj užila. Mám radosť z Jonyho, ako hrdo na sebe nosí náš biely rondon a so svojimi skúsenosťami prispel k hladkému chodu či už divadla, alebo večernému Negroni baru. Noro sa ukázal ako skvelý sprievodca a Rogeriov hostiteľ, keď som ja musel riešiť dôležité veci a zároveň aj ako hostiteľ Záhiru pre barmanov, ktorý prišli večer pracovať za bar. Dokonca si večer pred eventom dali so Stefanom guest a predstvili nám 3 úžasné drinky z pripravovaného menu v Antique American Bare.
No a tradične naša Majka, ktorá pracuje ako perpetum mobile s úžasnou zodpovednosťou a bola zároveň oporou pre všetkých, aby vedeli čo a ako majú robiť. Tradične výnimočný výkon, ktorý za mojej praxe čo zamestnávam ľudí nemá obdoby. Bola naozaj všade a stíhala všetko. Veľký rešpekt!
Ďakujem za neoceniteľnú pomoc každého jedného člena, preto že bez vás by sme toto neboli. Event mal parametre malej barshow a je za tým kus práce každého jedného z vás!

Na záver jedna poznámka. Skromnosť bokom. Myslím, že som spolu so svojím teamom urobil zase niečo výnimočné. Niečo čo tu ešte nebolo. Dať dokopy takýchto ľudí v jeden večer, aby všetci za jedným barom miešali drinky nemá v česko-slovenskom barmanstve obdoby. V kútiku duše dúfam, že sa snáď teraz niekde rodí budúci barový nadšenec a novinár, ktorý Barmanské Vianoce bude považovať za niečo výnimočné, čo pozdvihlo barovú kultúru u nás. A je mi trochu ľúto, že som si teraz, v roku 2024 musel tento článok napísať sám. Myslím na všetky naše odborné médiá a ich prispievateľov a pozdravujem.
Majte sa fajn a snáď sa niečo podobné u nás ešte zopakuje. Už sa moc teším na Mirror Hospitality Expo 2024!