Archives for "BARkultur"
TOKIO
Charles Schumann:
Konečne doma?
Ako veľmi si mi chýbalo.
obrovské, ale predsa blízke!
Obchody z knihami
otovrené cez deň aj v noci!
Listovať
Čítať
Inšpirovať sa
a všetky kúpiť a potom vláčiť domov.
každý deň.
Masy ľudí
Shibuya
denne prekročená milónom ľudí
Čaká tu ešte niekde Hachi Ko
na svojho priateľa?
Masy ľudí
a pritom ani z jedného sa necítim ohrozený
žiadna viditeľná agresivita!
Nikdy. Ani v noci.
Kde ešte niekde na svete sa môžete
v týchto miestach cítiť bezpečne a stráviť
tam deň či noc?
Pritelia
ktorí starostlivo pripravujú
kávu celý deň
tešia sa, keď sa objavím.
Kishi
Benfiddich
Trench bar
Kishi hovorí že ma cíti?
Ak prosím?
Keď som tu v meste, vo veľkom
obchodnom dome blízko jeho baru
a zrazu stojí predomnou?
Tokio – Paríž
9730 km!
33 rokov, čo som tu bol
prvý krát pre Comme de garcons
na Yohjiho fashion show!
neuveriteľné že som v katalógu
50. výročia značky!
spolu s John Malkovich
John Lurie
Dennis Hopper….
Tokio
tri dni je málo.
Stretnutia
Kishi
Rogierom
Nick.
žiaľ veľmi krátke.
Corona tu zanechala svoje stopy.
veľa priestorov je prázdnych
Hotely, aj tie najväčšie už namajú
dokonalý servis.
Už vás tu nikto nevíta pred vstupom.
Kde sú tí elegantní ochotní páni,
v čiernych oblekoch?
Na prvý pohľad nedostupní, ale aj
tak vždy pripravení vám poradiť?
Teraz, keď som sa trochu naučil ich reč,
už tu nie sú.
Som smutný.
Veľmi smutný.
Bary zatvárajú skôr.
Majú problémy s barmanmi.
ako všade.
Nevyrástli a ani sa preto nenarodili.
Aj bary, ktoré sú svetoznáme.
Starí páni už nestíhajú a veľmi trpia.
Tak veľmi to vidieť!
Ale stále to nevzdávajú.
Ako dlho ešte?
Malé bary iba s majiteľom za barom.
Ešte stále neobjavené.
Tí jedniní majú šancu robiť ďalej
to, čo tak všetci obdivujeme.
Ale musí všetko ešte byť tak japonské?
Pre koho??
Pre nás??
Veď my sami sme sa už tiež vzdali
svojich vlastných predsavzatí ako sme to chceli robiť.
Hosť je dôležitejší ako ten za barom!!!
Ten, čo je bez štýlu a tak nevhodne oblečený.
Za pár dní som toho videl veľa.
Zostaň v tom, čo robíš!
Mám nápad.
nevzdávaj to.
Sayonara
Tokio
O ŠTÝLE. O LÁSKAVOM ŠTÝLE. NIE LEN ZA BAROM.
Včera som sa konečne dostal k tomu, aby som si vyčistil stary notebook. Medzi inými vecami tu nachádzam aj staré články a narazil som na jeden editoriál Barmagazínu, ktorý už zapadol prachom a nikto si už na neho v dnešnej záplave informácií ani nespomenie. Mal som ho napísať ja ale nakoniec ho za mňa napísal nevedomky niekto iný. Tým, že to bol veľmi poučné, nikdy to nestatí na hodnote a ako niekedy čítam v diskusiách, hlavne pod politickými článkami potrebujeme oveľa viac slušnosti, rešpektu a vzájomnej úcty oveľa viac, ako v čase, keď pred pár rokmi vyšiel tento editoriál:
Barkultur Competition Junior
Pred pár týždňami som odovzdal propozície na svoju prvú súťaž, ktorú v spolupráci s Hotelovou akadémiou Ľudovíta Wintera v Piešťanoch v rámci PIEŠŤANSKÉHO POHÁRA ĽUDOVÍTA WINTERA organizuje a odborne zastrešuje Barkultur. Partnerom súťaže je spoločnosť Pernod Ricard Slovensko a uskutoční sa 16.4.2019.
Teší ma, že to je podľa mojich vedomostí vôbec prvá súťaž, ktorá sa bude konať na pôde školy odborne garantovaná inak, ako tomu bolo doposiaľ, čomu napovedajú aj propozície, ktoré som si dovolil zverejniť v pracovnej podobe a môže sa mierne líšiť od zaslaných propozícií hotelovým školám, avšak iba v malých detailoch. Ak ak vás zaujíma, v čom je iná od tých predošlých, čítajte.
Zverejnenie má iba informatívný charakter, pozvánky na súťaž rieši Hotelová Akadémia Ľudovíta Wintera.
TO BOLI ČASY…
…Keď som robil dva roky v kuse každý piatok a sobotu, mal iba dva dni v týždni voľno a pracoval iba v noci. Nevadilo mi to. Keď žijete svojou prácou, tak vám nevadí nič. Neriešite chyby a negatívne detaily. Tie nájdete iba keď niekde nechcete byť a hľadáte dôvody a myslíte si, že to inde bude lepšie.Boli to časy, keď vám málo kto povedal “prosím vás”. Boli to časy, keď hostia začali mať peniaze a nevedeli sa chovať. Keď vám vďaku prejavovali iba výškou trinkgeltu a ukazovali, že na to majú. Boli to časy, keď som si rešpekt získaval len tvrdou robotou. Nijako inak.
To boli časy, keď boli reštaurácie plné vzorov, od ktorých ste sa mohli učiť. Obkukávať od nich ťahy a fígle, úsmevy a vyladenú chôdzu.
BARMANSKÉ VIANOCE BUDÚ… AJ TENTO ROK!
Tak že konečne oficiálne a nahlas – Barmanské Vianoce budú! Sú v poradí už piate a budú výnimočné.
Aj keď musím začať smutnou správou, že tento rok za barom neuvidíte môjho dobrého kamaráta, otca myšlienky tohto eventu, zakladateľa Bohemian Bar Clubu a brandambassadora Becherovky Georga Němca. Žiaľ sa mi nepodarilo presne zosúladiť termín s ostatnými hosťami, preto že mojou prioritou bolo tento rok priniesť oficiálne na Slovensko jedinečný barový dokument Schumann`s Bartalks. Nie len to, na oficiálne uvedenie filmu príde do Nitry aj Charles Schumann osobne! Nemenej dôležitý je aj ďalší hosť, legenda českej barovej scény, zakladateľ a majiteľ prvého koktejlového baru v Československu po revolúcii, pán Václav Vojíř. Keď že ho za barom môžete stretnúť dnes už len výnimočne je jeho návšteva, a to, že sa večer postaví s nami za bar o to vzácnejšia. Podobne je to aj s ostatnými hosťami. Kateřina Kluchová, Stan Vadrna, Erik Lorincz. K nim sa pridá jeden z najlepších barmanov Schumann`s Baru Nouri Elmoussaoui a ja. Squadra Azzura, Le Bleu, Silná zostava… volajte si to ako chcete, pre mňa definitívne splnený sen o ktorom som sa neodvážil snívať. Viac už písať nebudem. Všetko podstatné si vypočujete priamo na Barmanských Vianociach. Začíname už o 14.30 v Starom Divadle Karola Spišáka v Nitre. Večer pokračujeme v Záhire. Všetko ostatné ohľadne programu a rezervácí vám dám vedieť v najbližších dňoch. Budem sa na vás všetkých moc tešiť!
PS: Tí, ktorí sú už rozhodnutí prísť bez ohľadu na to, čo sa bude diať, si už môžu rezervovať vstup do kina a na večer na známom maily:
barmanskevianoce@barkultur.sk
Posted by: Luboš Rácz
NIEČO JE ŠPATNE
Teda nie niečo. Ale veľa toho je špatne. Česi by povedali Hodně špatne. A to už je dosť.
Po ceste z Banskej Bystrice, kde sme spolu s učiteľmi hotelových škôl vykopli ďalší ročník Junior
Bartender Challenge som počúval v správach, že sme do výstavby Jaguar Land Rover investovali
500 miliónov Evro. Jaguár asi o necelú miliardu viac. Neviem, koľko je to peňazí, nedokážem si to ani predstaviť. Každopádne tých našich 500 mil. je zaplatených z daní daňových poplatníkov. Teda firiem, živnostníkov, trochu aj zamestnancov asi, v tom sa až tak nevyznám. Vyznám sa však v daniach, ktoré platí Barkultur, teda hlavne mi je jasná ich výška.
Continue Reading
SUPASAWA
Tak som sa konečne dostal k tomu, aby som vám všetkým, ktorí ste neboli na Slovak Barshow dal vedieť, že máme niečo nové.Teda ak by ste na tej Barshow boli, možno by ste narazili na malý bar na konci chodby na druhom poschodí. Za ním chalanov v bielych rondonoch s logom Záhir. Miešali pár drinkov a predstavovali nový produkt, ktorý má už pár týždňov zastúpenie a distribúciu na Slovenskom a Českom trhu.
Ak sledujete sociálne siete, neušli vám posty od Joerga Meyera /jrgmyr/, ktorý na svojich stories ukazoval priesvitnú fľašku s čiernou vignetou a zlatým písmom. Vyzeralo to už na pohľad zaujímavo a vzbudilo to moju zvedavosť. Joerg o tom hovoril ako o inej, veľmi zaujímavej kyslosti do drinku.
Keď že som bol vo fáze hľadania nových možností, napísal som výrobcovi Thomasovi Baertovi, ktorý tento produkt v Belgicku vyrába. Sľúbil poslať pár vzoriek.
Prišli. Ochutnal som. Zvraštil tvár. Kyslá chuť. Také citrodeko. Niečo podobné. Teda ako keď si dáte na jazyk krištalickú kyselinu citrónovú, čo sme doma voľakedy používali do čaju, keď neboli citróny. Citróny moc vtedy v obchodoch neboli. Citrodeko vždy.
Continue Reading