Archives for "TIPY A RADY"

Posted by Luboš on 16th apríl 2021

CLUBHOUSOVÁ STREDA

Túto stredu /14.4.2021/ sme sa s Karolom bavili o baroch, ktoré by som chcel navštíviť, ale aj dať nejaký tip z baru, v ktorých som bol a až tak sa o nich už nehovorí. A keď že tie tipy boli pre neho naozaj zaujímavé, ja som mu sľúbil, že to hodím sem na blog, aby to tu bolo a tak trochu aj pre tých, ktorí z hocakého dôvodu nemohli byť s nami a počúvať. Tak ak mi to čas dovolí, budem sa snažiť vás tu na blogu informovať aj o ďalších, alebo možno aj predošlých rozhovoroch.

Continue Reading

Posted by Luboš on 11th júl 2018

CHOĎTE…

Dnes po dlhom čase a aj to len na krátko. Mal som chívľku, bol som na obed v našom Divadle. Klasická reštaurácia s obedným menu. Nič nečakáte, dostanete slušný obed, v krátkom čase, vodu, alebo sódu v džbáne, zúčtujú 4,50 eur a idete ďalej. Cez školský rok vás obsluhujú žiaci učňovskej školy.
Na bežný deň to stačí. Dnes som mal španielskeho vtáka s ryžou. Príjemná štandardtná klasika s kyslou uhorkou k tomu. Nič, o čom by bolo treba písať či už negatívne, alebo pozitívne som tam nenašiel.
Predsa len ma tam dnes niečo zaujalo. Dnes tam behali dve nové baby. Mladé. Príjemné. Nie teda že by som s nimi nejak zvlášť komunikoval, tá príjemnosť im vyžarovala z tváre a takého toho pracovného chcenia. Celé to išlo z ich pohybu po rajóne. Bol rýchly. Iný ako u ostatných. Reštaurácia bola skoro plná a dve baby obsluhovali celý rajón. Zrýchlený krok. Zapálenie v tvári. Aj keď ešte nebehali s platom ako starí čašníci volakedy, misu s polievkou niesli v dvoch rukách tak po domácky, poháre chytali prstami zvnútra, taniere si dávali na seba a celkovo z čašníckej roboty neovládali nič, napriek tomu boli pre mňa inšpiráciou, aby som vám po dlhšom čase napísal.
Zamyslite sa nad tým. Toto vám chýba takmer všetkým. Trochu tej dravosti, zdravého stresu, trošičku ponáhľania sa a hlavne energie vo vašom kroku a v pohybe. To je to pravé pomenovanie. Energia v pohybe. K tomu ešte jeden detail. Pozerali sa po rajóne. Pohľadom sledovali, na ktorom stole treba niečo urobiť. Odniesť misu s polievkou, či prázdne poháre. Nepostávali pri pulte, keď sa zdalo, že všetci všetko majú. Snorili ako malé tigre, kde sa ešte niečo dá urobiť. Rýchlo ísť po tom.

Skúste sa popozerať na vašich kolegov ako chodia po rajóne keď majú plno. Chodia tak, ako keď majú dva stoly. Majú čas a zabúdajú sa pozerať. Idú od stola ku kase, hlava dole, neohrozene za svojim jedným cieľom obslúžiť jeden stôl. Pritom cestou sa dalo zastaviť pri ďalších dvoch.
Vo svojom vnútri ešte nepochopili, že hosť dnes nechce čakať. A ak čakať musí, ospravedlní vám to iba vtedy, keď je jasné, že dôvod čakania je jasný a vy napriek tomu robíte všetko preto, aby ste ten čas skrátili. Inak spokojný nebude. Majte na pamäti, že hosť chce byť vo vašej pozornosti ideálne v momente keď príde a objednané chce mať do jednej minúty. Ak čaká a vy sa rozprávate s kolegom miesto toho, aby ste mu hneď venovali svoju pozornosť, môžte byť aj ten najlepší bar v meste s najlepšou kávou, drinkami, jedlom. Vaša snaha byť najlepší dostáva v tom momente pravý hák priamo do brady…
Majte pekný deň a choďte trošku rýchlejšie ako doteraz. Uvidíte, že sa to vyplatí.

Posted by Luboš Rácz

Posted by Luboš on 4th december 2016

Potulky moderného hipstera vol.2 – po slovensky

latte art hipstTýmto článkom by som chcel nadviazať na dva moje predošlé statusy ktoré som písal v Mníchove a v Bratislave. Sú na mojom FB. profile verejné, tak ak neviete, o čom je téma,  kľudne si to nájdite.Svojím písaním nechcem niekomu uškodiť, ani na neho ukazovať prstom, môže to byť každý z nás, preto že nikto nerobí svoju prácu v každej sekunde na 100%.  Dnes, v čase fejsbúku je veľmi ľahké kritizovať kohokoľvek, na každého môžte napísať názor, každému podniku môžte dať viac, či menej pravdivú recenziu napísanú aj pod vplyvom alkoholu, alebo svojich ženských dní. Píšem hlavne preto, aby sa človek, ktorého sa to môže dotýkať poučil. Nie som majster sveta, ani diplomovaný megakaviarnik, ani uznávaný gastronóm. Píšem len svoj názor. Názor hosťa, ktorý to vníma možno trošku citlivejšie, ale v zásade som vždy platiaci hosť, ktorý si vyberá kaviarne podľa kvality a za peniaze, ktore tam nechá aj niečo očakáva. Tak že ak kaviarnik, barista, barman, či len obyčajný barback toto číta, môže to s nechuťou zatvoriť, alebo sa môže z toho poučiť. Zadarmo. Za nič. Za svoj čas. Iní si za to berú peniaze, aby vám poradili. Často krát sú to však zbytočne vyhodené peniaze, ak to nepochopíte vy sami…

Continue Reading

Posted by Luboš on 5th jún 2015

TAKÝ PÁTEK VEČER

Dik pekný mój chlapec, ty ma čil očúvaj sem!
Ňesťem ti já jako rozkazuvať, alebo vyprávať, čo by si mav jako piť v takom bare. Víš, ono to mne móže byť jenno, no, ale sťem ti já pomócť, sťem ťa trochu tak usmerniť, jak sa hovorí, lebo mi na tebe záleží.  Continue Reading

Posted by Luboš on 13th august 2014

UROB MI JENNO MOCHITO!

Dik, očúvaj ma sem. Tolko ludí mi bude vyprávať, jak sa robí Mochito. Víš, čil myslím ten míšaný nápoj, ďe je tá zelená máta. Dáva sa tam rum, a tak, ale povím ti to za chvílu.
Vela ludí si už nepamatá, do donésov tento drink do Nitry. No povím ti to celkom neskromne jako že som to bov já, kerý to začav predávať. Volaďe som pred tým ešte videv v Nitre, že robá mochito, ale – a čil ma očúvaj sem – mali tam napísané, že citrón, sušená máta, rum, cuker a sóda! To som fakt nemohov jako preglgnúť, tak som si otvorev vlastný ponnik, že tam to já luďom budem ukazuvať, jak sa to normálne robí.
Continue Reading

Posted by Luboš on 20th máj 2014

MÍSTO V BARE

Dik očúvaj ma sem. Došóv ti raz do baru jeden taký. No jak ti to povím… Celý kožený, na sebe zlaté zipsy a z ucha ti mu vysev taký velký zlatý kruh a v ňom dve písmená že MK. Aj tí ti boli zlaté. Nevyzerav zle. Aby si ma pochopev, Neni som na chlapov. On to šak ale ani chlap nebóv. Za chvílu dójde ďalší. Ten bóv též taký koženný. Lúbev sa mi též, kukav som na ňeho, tá koža vyzerala taká makká, jemná a trošku jako vráskavá. Bov ale inej farby, jak ten prvý a mav aj také iné zipse, alebo to boli cvoky a tento mav aj opasek s pracku, len sa mu tak hojdav, víš, nemav ho okolo pása, ale mav s tým prvým spoločný ten kruh a aj tí písmená. Asi sa šecci volali rovnako. Ňevím.
Očúvaj ma ale ďál. Potom som si všimov, že tam neboli len títo dvajá. Za celý večer sa ich tam nazbíralo vác. Boli tam aj takí hnedý a tí mali že LV a také hvízdičky, též celkom vydarené to bolo.
Continue Reading

Posted by Luboš on 29th august 2012

ŽIŤ SVOJ ŽIVOT

Čítam jednu výbornú knihu. Okrem iného v nej hlavný hrdina na letisku pozoruje ľudí a skúša tipovať, či žijú svoj život. Či sú šťastní, či žijú naozaj tak, ako naozaj v skutočnosti túžia žiť.
Je zaujímavé pozorovať, či sú ľudia vo svojej práci šťastní. Či ich napĺňa to, čo v živote robia. Continue Reading

Posted by Luboš on 29th apríl 2012

BRAVO PÁN MINISTER!

Podnetom na tému tohto článku bola správa, ktorú som pred pár dňami zachytil v rádiu.  Nový minister školstva, pán Čaplovič plánuje prepojiť odborné školstvo s reálnym pracovným trhom. Tomuto zámeru sa dá jedine zatlieskať. Bravo a Konečne!!!

Ako som sa však hlbšie začítal do publikovaného rozhovoru, ktorý vyšiel v novinácho pár dní neskôr, minister sa bude sústreďovať na také oblasti, v ktorých môže byť Slovensko úspešné. Automobilový priemysel, zelené technológie, informačné technológie a podobne. Držím pánovi ľavicovému ministrovi palce. Naša krajina naozaj zúfalo potrebuje kvalitných mladých ľudí, ktorých škola kvalitne pripraví na to, čo ich bude čakať reálne v praxi. Continue Reading

Posted by Luboš on 18th marec 2012

DIK, DO JE TU ZLE?

Tak jako každú nedelu som si fajnovo išov na kávu. Chodím normálne ždycky do Linosu, ale ten je v nedelu zavretý, také mám na to nervy, lebo si nemám ďe dať fajnovú kávu. Teda kapučíno já pijávam ždycky dóbeda.  Teraz, jak toto píšem ma napala ešte jenna dobrá, kerá je na stanici, ale ždycky na ňu nevím prečo zabunnem, a tam majú ždycky dobrú kávu. No nevadí, budúcu nedelu som tam. Teda, né že by u nás boli len dve kavárne. Je ich tu až moc. Ale nikdo z nich si nedáva pozor na to, čo predávajú. Chodev som sem-tam do tej kavárne v Mlynoch, čo je spojená s tým obchodom s kniháma. No povím vám, a to jako nesťem ohovárať, nikdy tam neicte, tam neveďá urobiť ani normálne pikolo,  je to tak zle, že som im to až musev povedať. Teda nesťev som im to povedať hneď, ale keď si tá blondýna, čo tam robí nehala sama od seba 40 centov tringeld, tak som jej to povedav. Né, že by som bov lakomý, ale nesťev som dať tringeld, lebo tá káva bola fakt zlá. Asi mi dala druháka. Víte, keď z jennej dávky kávy urobí dve. Alebo to bov ten chlapec za barom, čo sa furt škrábe, nevím.
Continue Reading

Posted by Luboš on 8th február 2012

SLOVENSKÉ PIKOLO

Určite sa čudujete tejto fotke. Toto snáď nemôže byť v žiadnej ponuke kvalitnej kaviarne! Ako čítam komentáre pod fotkou, ktorú som zverejnil asi pred hodinkou aj na FB, tak sú možno právom posmešné a negatívne. Vzdelávanie hostí patrí akosi prirodzene ku kvalitným kaviarňam, navonok si dávajú za úlohu, že hosťa usmerňujú, ukazujú mu a ponúkajú správnu kávu, ktorá je zdravá a ktorá im chutí. Je to však naozaj tak, poučujú, alebo ponúkajú čašníci tú “správnu” kávu KAŽDÉMU hosťovi ,ktorý si objedná zalievanú kávu, alebo veľké presso? Väčšina z nich hovorí, že hostí učí a vychováva, ja si to však nemyslím…
A ak dovolíte, ja by som sa na to pozrel aj z iného pohľadu.
Možno, keď uvidíte v nápojovom lístku takúto ponuku, tak si kávu ani neobjednáte. Zmeníte však názor, keď uvidíte šikovného baristu, ako práve pripravuje dokonale krémové cappuccino? Určite áno…
Continue Reading