PÁR SLOV PRED VÍKENDOM /#4/

Pomýliť sa môže každý. Stáva sa, že dáme citrónovú štavu miesto limetovej, trstinový sirup miesto medu. Alebo gin miesto vodky. Niekedy si pomýlime aj meno hosťa, či mu omylom pripomenieme predošlý večer keď príde na jeden drink s manželkou. Zmýliť sa môžeme aj v odhade, keď neočakávame od nedbale oblečeného hosťa objednávku toho najdrahšieho brandy. Mýlime sa, aj keď si myslíme, že úctu hosťovi preukazujeme tým, že ho oslovujeme pane aj keď ho nepozdravíme a nenapadne nás sa mu poďakovať.

Pomylili sa asi aj rómovia a aj Zväz protifašistických bojovníkov v Jelšave, keď dali hlasy Kotlebovi vo voľbách. Pomýliť sa môže aj prezident, premiér, často sa mýli aj minyster vnútra, keď si myslí, že svojím prejavom a prístupom motivuje. Pomýlili sa aj v Čechách, keď si myslia, že Slovák ich urobí šťastným. To mohli ísť radšej do niektorého dobrého baru, vtedy by tie očakávania boli namieste.
Pomýlit sa môže aj váš taxikár. Vlastne taký taxikár sa mýli dosť často. Často mu v taxiku smrdí. Z vlastného pachu, potu, prdu, ofajčeného dychu, niekedy mu v aute smrdí aj po zákazníkoch, aj keď si myslí, že to už vyvetral. Mýli sa v tom, že to, čo robí, robí dobre, a že to nám, zákazníkom stačí. Myslí si, že je dobrý, lebo dáva prednosť rýchlosti pred pohodlím, pretože potrebuje za noc otočiť čo najviac zákazníkov. Mýli sa, že chceme byť po odchode z baru doma čo najrýchlejšie. Mýli sa, že musí byť najlacnejší v meste, lebo si zákazník vyberá aj tak iba podľa ceny. Mýli sa, že je jedno, či má v aute prievan, naplno pustenú klímu, alebo vykúrené až nám je zle, mýli sa, keď si myslí, že je zbytočné otvárať zákazníkom dvere keď nastupujú. Mýli sa, keď  rozpráva miesto toho, aby mlčal a mýli sa aj vtedy, keď má pocit, že zákazník má chuť urobiť si z  jazdy technopárty. Mýli sa, keď si myslí, že jeho taxík nie je služba a že ľudia si budú objednávať stále tú istú taxiznačku dokola.
Mýliť sa môže aj kuriér, keď má pocit, že máte čas ho  prenasledovať po celom meste, len aby ste sa dostali k svojej zásielke.  Mýli sa, že je ľuďom jedno, či si ich pamätá, mýli sa, že sa čakateľ na zásielku musí prispôsobiť jeho naprogramovanej jazde, len aby on bol o pol štvrtej doma na gauči pred televízorom.
Mýlime sa, keď si o sebe myslíme, že sme najlepší.  Mýlime sa, keď si myslíme, že náš bar je trendy len preto, že je plný. A že to stačí. Mýlime sa, že náš biznis bude fungovať večne, mýlime sa, keď žijeme v presvedčení, že netreba nič robiť pre to, aby hosť prišiel a že budeme mať stále plné.  Mýlime sa, keď si myslíme, že nie je nutné vedieť, čo predávame, mýlime sa, keď žijeme v presvedčení, že robotu urobí niekto za nás.
Je dôležité vedieť, že nič netrvá večne. Že aj to najkrajšie auto sa raz pokazí, ak sa o neho nedokážeme dobre postarať. Bar je nadlho. Nie len na leto, na sezónu, na rok, či tri. Nemýlme sa, že si hostia na nás zvykli, tak prídu. Aj keď chodia, raz môžu prestať, lebo sme stratili cit dať im taký servis, aký oni sami práve v tej chvíli potrebovali.

Luboš Rácz