POZITÍVNY BLOG

Po depresívnych postoch som sa rozhodol, že napíšem niečo pozitívne. Snáď po prvý krát idem písať článok, a ani neviem, o čom bude. Iba cítim, že chcem niečo napísať, snáď to bude tým Barmagom, ktorý dnes vyšiel a ja tam nemám článok a ani ma nikto nenaháňa za ďalšie, ktoré treba odovzdať. Pomaly na to prichádzam, lebo hneď vedľa klávesnice mám naliaty pohár champagne z čerstvo otvorenej fľaštičky Mummu a ďalší jemne perlivý mok, ale inej značky ma ešte len čaká. Ale k tomu champagne sa dostanem za chvíľu.
Dnes som čítal jeden zaujímavý článok o sebe /www.samuelchlpek.com/ práve vo vzťahu k BarMagazin-u. Nebudem vám hovoriť, aký má pocit človek, o ktorom píšu. Len chcem povedať, že veľmi držím palce tomuto mladému chalanovi, ktorý sa rozhodol vo svojom veku zverejňovať svoje názory. Pripomína mi to časy, keď som začínal s Paladium blogom a moje prvé články v spomínanom časopise. S tým rozdielom, že ja som mal vtedy po tridsiatke a Samo ešte nemá 20 /ak sa nemýlim / Tak že toľko pozitívne o spontánnej mladosti…
Ešte možno jedna rada všetkým, ktorí sa púšťate do verejného  prejavovania svojich názorov: Je dôležité si v každej minúte uvedomiť, že ak máte cieľ zlepšiť veci okolo seba, nedosiahnete to kritikou iných, ale vlastným pozitívnym príkladom. Teraz sa určite tí, ktorí ste mali to “šťastie” čítať niektoré moje publikované a aj tie nepublikované články, v ktorých som nešetril kritikou, smejete.  Už dávnejšie som si povedal, že s tým skončím, ale predsa len sa mi aj potom z času na čas stávalo, že som neodolal a napísal som to, čo som si myslel, aj keď to vôbec nebolo podstatné. Nikto mi nedal právo kritizovať. Práve naopak –   dostal som možnosť robiť veci lepšie. A to je pre mňa od tejto chvíle podstatné.

Späť k tomu Champagne. Už ste určite niekde čítali, že Champagne je vínom baru. Champagne má zázračnú moc. Povedal by som, že účinkuje rýchlejšie a lepšie ako káva. Žiadna odrodová plantážna, prinesená priamo od farmára z jedného metra štvorcového a upražená načerstvo v tej najlepšej slovenskej pražiarni na čierno, či bledo sa nevyrovná poháru Champagne. Nehovorím o chuti. Hovorím o schopnosti povzbudiť, nakopnúť, osviežiť a potešiť. Nechcem vás nahovárať, aby ste si vypili pohárik. Mne teraz stačí, keď si ho môžem dopriať ja. Nie stále a nie veľa. Ale keď som unavený, keď sa mi vôbec nič nechce, alebo keď ma čaká ešte dlhý večer za barom, pohár Champagne ma nakopne neuveriteľným spôsobom. Nepreháňam. Mám to vyskúšané nie len na sebe, ale aj na svojich kamarátoch a hosťoch.
Suchá, niekedy až trpká chuť, chlebovina z kvasenia, krásne jemné perlenie poteší všetky zmysly. Je elegantné a pre mňa aj univerzálne. Pasuje mi, keď mám na sebe zamatové sako, ale dobre sa s ním cítim aj v tričku a v šiltovke na hlave. No dobre, uznávam, že keď som v saku, tak mi chutí o trošičku viacej. Mám ho rád pred jedlom, aj po. Neublíži mi ani medzi Old Fashionedom a Manhattanom. Ale nikdy ho nekombinujem s obyčajným vínom. Nech je akokoľvek lahodné, v porovnaní so Champagne sa mi zdá ako odstáta svätená voda. /no teraz ma slovenskí vinári ukrižujú… / Nič sa v tejto chvíli nevyrovná sviežemu živému nápoju, ktoré môže byť iba z jedného jediného fľaku na Zemi.

Aby ste ma pochopili, v našom bare predávame aj víno. Pri dnešnej obľúbenosti tohto nápoja si nemôžme dovoliť názor, že víno do baru nepatrí. Myslím si to, ale len potichu. Nemôžem nikdy nikomu uprieť chuť na víno. Zvlášť, ak je za ňu ochotný v mojom bare zaplatiť.
Ale poviem vám úprimne. Ak by som si mal vybrať, nechcel by som žiť životom vína. Chcel by som žiť životom CHampagne….

ps: nepijem víno, ktorým sa oblievajú modelky. Chutí mi to, ktorým sa oblievajú jazdci Fjednotky… 🙂
A pomalými krokmi začínam objavovať veľké veci, ktoré skrývajú malé domy v tejto oblasti a čím ďalej, tým viac túžim navštíviť tieto úžasné miesta…

Posted by: Luboš Rácz