Niečo navyše.

Milý čašník.

Práve som sa vrátil z tvojej reštaurácie. Teda nie je celkom tvoja, ty tam len pracuješ. Bol som tam na menu. A nedal som ti tringeld. Ani cent.  Nechal som si vydať aj tých 80 centov, ktoré obvykle nechávam. Určite teraz na mňa nadávaš, že som žebrák*. Že neviem, čo sa sluší a patrí. Keď si mi vydal, potvrdil si mi, že som urobil správne. Nepoďakoval si. Len si položil tú bumážku na stôl. Bez slova. Otočil si sa a zmizol si. Keď som odchádzal, ani si nepozdravil. Nepozdravil som ani ja. Čakal som, či to urobíš sám od seba. Nakoniec niečo zakričala tvoja kolegyňa, snáď to bol pozdrav, tak som medzi dverami ešte stihol odpovedať.
Nesťažujem sa. Nemám dôvod. Neurobil si nič zlé. Urobil si si svoju robotu a to je v poriadku. Nedal si do toho nič navyše. Nemusíš.  Tak som nedal ani ja. Tiež nemusím. Férový deal.
Keď si ma objednával, stál si asi meter od stola. Hlavu otočenú smerom odomňa, ako keby si bol na odchode. Objednal som. Priniesol si. Najprv minerálku, tú si nalial do pohára. Ok. Fľaška niekde bokom, nie tak, ako to učia v čašníckej škole. Za chvíľku si priniesol polievku. Bola fajn. Moderná a aktuálna. S medvedím cesnakom navrchu. Dobrá. Zjadol som ju všetku, tak si sa len spýtal, či môžeš zobrať tanier. Môžeš. Nezoberiem si ho domov, ani nemám potrebu ho umývať.
Za chvíľu si priniesol hlavné jedlo. Nečakal som dlho. Mali ste máličko ľudí. Mal si čas. Tanier si položil. Pokým jedna noha ešte dokračovala k stolu, druhá už bola na odchode.  Povedal si nech sa páči, ale hlava zase odomňa. Neviem komu si to hovoril. Možno kolegyni. Ak by si mal hlavu otočenú ku mne, aj by som pochopil, že to hovoríš mne. Na mňa si sa nepozeral. Vlastne si sa na mňa nepozrel ani raz. Normálne do očí. Úprimné nech sa páči. Úprimné dobrú chuť. Nie preto že sa to patrí. Nevieš čo sa patrí. Mal by si to robiť, lebo naozaj chceš zaželať dobrú chuť. Mal by si to robiť, lebo to tak cítiš. Ty to však necítiš. Nevadí. Nie každý sa narodil preto, aby bol naozaj dobrým čašníkom, alebo slušným človekom. Ty si v robote. Nosíš, čo ti ľudia povedia že chcú aby si doniesol a zoberieš, keď dojedia. Je to tvoja práca, tak je to v poriadku. Chceš mať možno v živote pokoj a nerobíš problémy. Je to fajn. Nemám s tým najmenší problém. Prestal som mať. Jedlo bolo fajn, určite sa znovu vrátim keď budem hladný. Ak tam bude druhá smena, tej obvykle niečo nechám. Nie je to veľa, ale je to iba menu, ktoré si nevyžaduje nejaké zvláštne schopnosti, ktoré by si zaslúžili viac. Iba normálny príjemný prístup odzrkadlujúci aspoň malú radosť že hosť sa prišiel  najesť do vašej reštaurácie a nie k susedom. Z toho máš predsa výplatu. Z ničoho iného. Druhá smena je lepšia. Bez debaty. Tá má tip. Zarobí viac. Ty už nie. Minimálne máš na smene o pár centov menej. Je to len otázka času, kedy sa z tých pár centov stanú eurá. Lebo ani predavačke v potravinách sa tringeld nedáva. Tá ti len tiež podá to, čo chceš, alebo naúčtuje, čo si si dal do košíka. Ale už aj tá predavačka pochopila, že má poďakovať a pozdraviť.

Tvoj hosť Luboš

*edit: žebrák je taká pekná tradičná nitrianska nadávka a výraz pre toho, kto nemá peniaze, alebo je lakomý 🙂