TY SŤEŠ ROBIŤ BARMANA?

Dik Apinko, očúvaj ma sem. Taký som ti bov nasratý. Až som ti bov taký popolavý od nervov, šag to poznáš, keď človeka volado vytočí.
Aby som ti to vysvetlev, že prečo jako.
Víš, volá mi jeden známy, že má jako brata, kerý má dvadsať rokov, doštuduvav hotelovú školu, aj sa zúčastňuvav tých súťaží pre mladých. Tak reku, či by sa u mňa nenašla voláka robota pre ňeho. Že by teda sťev robiť barmana u nás. Já som mu povedav, že nech chlapec dójde za mnu, že sa dohoňneme. No chlapec ti došóv. Bov celkom milý, mav taký pevný stisk, keď sme si podali ruky, ňé jak volakerý, že ti ju ani poráňne nepodrží, je to jak keby si sťisov voláku laknutú rybu. Ale ňé o rybách som ti sťev vyprávať. Jáj, o tom chlapcovi. Tak teda sme sa doholli, že dójde štvrtek večer, že sa jako rozkuká, aby v pátek a v sobotu išóv naostro do barbeku, aby bov zorientuvaný.
Víš, u nas je to tak, že keď sťeš robiť barmana, musíš najprv ukázať, že si víš dobre zorganizuvať to místo, ďe sa umývajú poháre, ďe sa pripravujú sirupy a veci pre barmanov a nosí sa im lad, čisté poháre a tak. A nakonec večera ešte umýva barmanom náradí  a tak. No, povím ti, keď je robota, ten človek sa narobí jak kóň a to si ja vážim, keď to robí dobre, stíha to šecko a má k tomu aj porádek a je čistotný jako. Šak ale do sa ňeská nenarobí, že? Je to normálna vec a keď si mladý, tak to jennoducho robiť musíš, aby si ukázav, čo v tebe je, apinko.
No, tak chlapec ti došóv ten štvrtek. Bolo akurát aj dosť roboty. Já som tam tedy nemohov byť, šak ale, hovorím si, že ho uvidím v pátek, popýtam sa ho na šecky tí veci, či ho to baví a tak.
Očúvaj ma sem. Chlapec ti mi pátek poobede o druhej píše esemesku, že nedójde. Že mu táto práca jako nevyhovuje, že si on vóbec ňeví predstaviť, že by to jako robev naďalej a že má druhú robotu. Kukám na ten telefón jak puk. Volám chlapcovi, že mu to jako pekne vysvetlím. Myslíš, že zdvihov ten telefón? No ňezdvihov! Aby si bol v obraze. Já som s ním rátav, šecci mali volná a dovolenky, a já k tomu som ti mav napísanú normálnu službu za barom. Vačšinu bývam tak jako v zálohe, keď je roboty vela, tak robím. Keď ňeni, tak si robím, volačo v kancelárii, víš jako. No ale to ňeni téma. No, spoťev som sa hneď, že ďe si já pátek poóbede zeženem barbeka!
Tak ti píšem chlapcovi naspák, že či si myslev, že bude míšať Manhatany s japonskú lyžicu hneď na druhý deň? Jak sa chlapec móže hlásiť za barmana, keď mu vadí umývaní pohárov? Jak na to len móže pomysleť? Vysvetlev som mu, že já čil nikoho nemám, že som s ním rátav. Že si mav odrobiť títo dva dni, keré má normálne zaplatené a potom mav mať tréning, že ho budeme učiť. A píšem mu k tomu, že šecko sa  naučiť dá,  jedine charakter ňé. Ten musíš mať, ten sa nedá natrénuvať.
Víš čo ti mi napísav? Že on si ňeví predstaviť, že bude celú noc pri myčke! A že keby veďev, že to bude museť robiť tri dni, tak že vóbec nedójde! Skoro som ti chyťev imfakt! Tak som ti mu ešte raz zavolav. Nakonec zdvihov. Hovorí mi, že on si myslev, že už pójde za bar, že v druhých baroch ide hneď a nemusí umývať poháre. Tak sa ho pýtam či si myslí, že je pátek večer čas na voláke učení. Ale, hovorím mu, že keď si jako trúfa, nech len pekne dójde, móže ísť  za bar za mňa a já pójdem umývať poháre. Ostav ticho. Keď som mu tú ponuku zopakuvav, lebo som si jako myslev, že neočuv dobre, tak hovorí, že on musí ísť do tej druhej roboty. No, tak som mu ešte nakonec presne pripomenuv čo slúbev a na čom zme sa doholli a jaké starosti mi spósobev a potom som mu len povedav, že sa teším, keď ho volade uvidím za barom.
Spomenuv som si ešte na jenného mladého nádejného barmana, kerý též sťev robiť u nás, ten síce pátek večer došóv, ale o ďevátej večer odešov domov, lebo ho bolev chrbát, že sa mu vrátilo staré zraňení. Chuďáčik.
Já ti už fakt ňevím. Ňesťem tých mladých hádzať do jenného vreca, každý je inakší. Ale čo si chlapci mysleli?
Ano, volakerí sa vychválá, že sú barmani, že vyhrav voláku súťaž na škole a že má urobený kurz u Róta. Víš, mám aj já chuť ho hneď dať za bar, že nech teda ukáže, čím sa tak chváli. Nech urobí dva drinky na raz. No povím ti, ani by si neprdov za tým barom, takú by mav sťáhnutú riť. Len že je to zbytočné takto robiť, nedonese mi to nič.
Volačo ti povím, mladý človek. Je vela vedúcich, čo prevádzkujú bary, že keď im povíš, jaký si ty bov na škole čávo, tak ťa hneď postavá za bar. A tak to má byť a já ti to prajem. Škoda len, že sú to bary, ďe celý večer míšaš vodky s redbulom a podobné sračky. Nalívaš páleno, hlavne Džeka, volakedy aj s kolu. Volakedy bez. Takéto veci zvládaš a tam sa móžeš robiť navysoko.
Ty, mladý človek, keď máš takéto ambície, tak je to v porádku. Ale keď sa už volaďe ideš pýtať na robotu, tak si najprv otvor guugle, daj si tam meno toho baru a kukni si, jaký majú lístek, čo sa o nich píše a tak.
Keď šak sťeš byť dobrý barman, tak si uvedom, že aj v tých najlepších ponnikoch ti šancu dajú, ale musíš ukázať, že máš srdco. Že si šikovný v tých záklanných vecách, že sa nebojíš roboty, že si ochotný makať naplno. Ono sa ti to šecko vráti. S takýmto prístupom móžeš byť velký človek. Nezabunni si zebrať kúsek pokory zesebu a chuť sa zlepšuvať. Tedy si vítaný. A nemusíš si robiť ani kurz u róta, ten ti je nanič. S tým si móžeš … no, víš jak sa to hovorí. Nájdi si radšej poránny bar, ďe ťa síce hneď nepusťá stiruvať Manhatany, ale ti najprv vysvetlá, čo to ten Manhatan vlastne je.

No a jak to býva u nás zvykom, keď sa to naučíš, tak sa budeš po roku a pol cítiť taký čávo, že ti už ten bar bude malý a že predsa len na teba čaká ten Londýn. Ale to je zas iný príbeh, o tom ti povyprávam volakedy inokedy.

Vidíš Apinko, takto zme dopalli. Keby si vedev o volákom šikovnom barmanovi, napíš mi. Ide leto, budeme potrebuvať ludí. Vlastne už potrebujeme, tak volaj, alebo píš. Ale prosím ťa, skús im povedať najprv, že nech sa hlása takí, čo sťú najprv robiť a potom sa volačo naučiť. Ňé naopak.

pekny večer

Posted by: Luboš Rácz

foto zdroj: voláka odborná škola