ÚVAHA O OBJATÍ

Neviňte ma z toho, že ste tento článok možno už čítali. Mám pár nápadov na dobrú tému, ale ako si mi nevychádza psychické rozpoloženie na vyjadrovanie myšlienok, skôr som v tomto období oveľa citlivejší a vnímavejší na ich príjimanie.
Vymazávam si pracovnú plochu od zbytočností a narazil som na screenshot môjej úvahy publikovanej v jednom starom čísle Barmagazínu takmer pred 8 rokmi. Prečítal som si ju a dovolím si povedať, že ma tie slová zasiahli ešte viac ako pred tým, preto že objatie dostáva zrazu ďalší rozmer, ktorý som v čase písania článku nepoznal a dnes si oveľa viac uvedomujem, že sa stane jedným zo symbolov, že je svet zase v poriadku. Dovtedy si to aspoň pripomeňme.

BARMANSKÉ TELO NA TELO.

Objatie človeka človekom má jasný význam.  Objímame svoju rodinu, keď ju znovu vidíme po dlhšom čase. Objímame svoje deti, svojho životného partnera a  vyjadrujeme tým lásku a radosť.
V barmanskom živote má však priblíženie tela na telo /podotýkam, že v šatách/ svoj zvláštny význam. A neviem, či v iných profesiách má taký význam, ale ako tak pozorujem barovú scénu pri rôznych príležitostiach, dá sa v ňom vidieť veľa špecifických obrazov.
Prvý krát som objatie dvoch barmanov začal vnímať v predvečer druhého Barconventu. Keď pri prvom som sa konečne zoznamoval s barmanmi, s ktorými som bol dovtedy virtuálne prekáblovaný, iba  zdvorilostným zoznamovacím potriasaním rúk, pri druhom už to bolo srdečnejšie. Prežili sme spolu pár drinkov, vymenili si pár názorov a mailov. 
Zaujímavé je, že objatie dvoch barmanov vás môže na malú chvíľu odstaviť. Môžte sa cítiť odstrčený, či menej dôležitý a vážený. Slabším povahám, väčšinou mladým barmanom nie je jedno, keď stoja pri bare, popíjajú svoj prvý Manhattan a všetky veľké mená sa okolo nich objímajú a rozprávajú, spomínajú na prežité barové večery a človek si môže zrazu pripadať zbytočný. Až do chvíle, kedy mladého barmana jeden z objímajúcich sa nepredstaví druhému objatému a mladý barman sa môže už na druhom stretnutí zapojiť do objímacieho rituálu.

Barmani si vzájomným objatím dávajú najavo, že sa rešpektujú, že uznávajú prácu toho druhého, že ho majú radi ako človeka a že s ním radi strávia čas a dajú si s ním radi aspoň jeden drink. Zároveň, väčšinou podvedome, dávajú okoliu najavo, že nie sú iba jedni z mnohých zúčastnených, ale že sú to ostrieľaní harcovníci, ktorí sa na svetovej scéne pohybujú už nejaký ten čas. 
No a povedzme si otvorene, ak sa na Barconvente objímete s Philom Duffom, tak vaše sebavedomie dokáže stúpnuť o pekných pár centimetrov. Cítite jemne závistlivé pohľady barmanov, ktorí rozoberajú barovú scénu so všetkých strán s neutíchajúcou snahou niekam patriť. Ak vás objíme taký Garry Regan, či Charles Schumann, tak si okamžite získavate rešpekt očitých svedkov bez toho, aby ste namiešali čo i len jeden drink. 
Nerobím si však z toho srandu, aj keď mi to v niektorých prípadoch príde smiešne. 
Cítim výnimočné spojenie s ľuďmi, ktorých môžem objať. Takých pokladám za svojich kamarátov, za ľudí, ktorých si veľmi vážim a po počiatočnom rešpekte a pár prepitých nociach sme zistili, že zdieľame spoločné hodnoty. A je mi úprimne jedno, kto sa pozerá, neobjímam sa preto, aby som získal na kredite. Objatie vnímam ako spojenie srdca a barmanskej duše.  A v tomto sa, myslím, odlišujeme od bankárov, lekárov, či obchodníkov s cennými papiermi…

Publikované v Barmagazine č. 34, Máj 2013

Prečítali ste vyše 570 slov a trvalo vám to 3 minúty. Alebo tak nejako, záleží, či ste medzi tým pozerali do mobilu.
Posted by: Luboš Rácz
foto: Slovak barshow 2017