ZLÁ DOBA?

Myslím si, že nežijeme v dobrej dobe. Mám na mysli dobu barovú. Uvedomenie si, že bar je v prvom rade biznis nám bráni prežívať za barom to, čo by sme naozaj chceli. Dobre, možno že to nechcete vy, ale ja chcem prežívať niečo iné.
Chcem, aby boli dvere otvorené mojim hosťom. Vždy v obvyklom čase. Vždy vtedy, keď majú chuť vstúpiť do môjho baru a dať si drink. Chcem, aby tam stretli svojich známych. Chcem, aby mali u mňa pocit bezpečia, ako vo svojej obývačke. Chcem im dať ešte lepší pocit spolupatričnosti, aký niekedy nemusia nájsť doma. Niekedy im chcem aj otvoriť dvere vtedy, keď to práve potrebujú. Keď potrebujú jeden drink aj keď práve nie je otvorené a ja mám v zavretom, prázdnom bare nejakú prácu. Chcem, aby si môj syn robil úlohy v bare, kde sú ešte vyložené stoličky a moji barmani sa pripravujú na večer. Chcem, mu ukázať, ako sa robí naozajstný bar. Chcem, aby neskôr pochopil, že len to, čo sa odohrá v skutočnosti má zmysel. Virtuálny svet fejsbuku je len na prezentáciu samého seba a uspokojenia nad počtom virtuálnych lajkov, že spriazneným dušiam sa páči, čo som práve povedal. Je to pekné a ego postujúceho  je tým uspokojené. To nemyslím v zlom. Veď aj pod týmto článkom je ikona a ja sa úprimne teším, ak sa niekto na ňu klikne a číslo sa zväčšuje. Je to podpora toho čo robím, a so srdca za ňu ďakujem. Ale zároveň si uvedomujem, že len skutoční ľudia, ktorí nás majú radi, a ktorí nám veria, majú v živote zmysel a na to sa treba koncentrovať. Chcem, aby toto pochopil môj syn, keď bude aj on viac času tráviť na počítači, ako so svojimi blízkymi. Aby pochopil, keď mu život bude dávať signály, že má byť pri svojej rodine vtedy, keď ho potrebuje.
Aby si nestaval vzdušné zámky ako svojho času jeho otec a aby pochopil, čo si naozaj reálne môže dovoliť, na čo sa má koncentrovať, aby dosiahol uspokojenie zo samého seba. Aby si nič nemusel vyčítať a aby mu nič nemohli vyčítať iní. Preto je dobré byť samostatný. Dokázať byť odkázaný vo svojej práci iba sám na seba.

Spraviť si bar podľa seba je pre mnohých snom. Možno na otvorenie, teda prenajatie si priestoru a vzhľadom na pokles nájomného je teraz tá najlepšia doba. Otázka však je, čo ďalej. Čo bude budúci rok? Neistá doba, ktorá neprinesie barovej kultúre nič dobré. Nechcem veštiť, ani vkĺznuť do prognóz bulvárnych denníkov. Mám však strach, že to, čo sa deje už teraz, bude pokračovať.  Že prenajímame svoje bary preto, lebo nám klesli tržby a nezarábame tak, ako pred dvomi-tromi rokmi. Že opustíme svoje koncepty, svoje zásady preto, že hosť proste reaguje inak. Len preto, že sa naozaj počíta iba to, čo je doma. Teda v bare. V skutočnosti je jedno, akým spôsobom. Dôležité je, že zaplatíte nájomné, zamestnancov, sociálku a podobné milé povinnosti. A dôležité je, aby samozrejme majiteľ zarobil. Veď je to biznis. Bez zisku nemá zmysel. Dnešná doba u nás nedovoľuje ísť za svojimi ideálmi. Dnes je to doba prežitia.
Nechcem aby sa bar premenil na diskotéku len preto, že si to klient žiada. Nechcem, aby sa drinky predával pod cenu, len preto, že si to klient žiada. Len preto, že garantuje, že ich jeho hostia vypijú 200. Nechcem, aby mi do baru chodil nejaký odkundes*, a chrlil tu oheň z huby len preto, že si to klient žiada. A potom sa všade chválil, že vstúpil za mahagón takéhoto baru. Nechcem, aby bolo povolené fajčiť v bare len preto, že si to klient žiada, lebo si dnes večer zaplatil celý podnik. Nechcem svoj bar nikdy prenajať žiadnemu klientovi. A vlastne, ja nechcem nikdy svojich hostí volať klientami.

Ja však aj napriek uvedomeniu si ekonomických súvislostí verím svojím ideálom. Verím, že príde doba, keď takýto bar bude fungovať. Kde hostia budú vždy rešpektovaní a aj oni sa u mňa jedoducho budú cítiť dobre. A budú sa vracať. Lebo iba to je podstata fungovania baru.
Teraz je možno čas konečne naštartovať odborné školstvo, aby sa prebudilo, aby sa ľudia, ktorí sa učia za čašníkov, či kuchárov  naučili, čo je to poctivosť. Poctivosť vo všetkému, čo v živote robím. Lebo tam sa to všetko začína a aj končí a iba pochopenie poctivosti vo všetkých smeroch nám pomôže k skvalitneniu vnímania našej roboty a pochopeniu zo strany hosťa. Lebo ten je pre nás stále najpodstatnejší.

*Česť poctivým flairistom, nie všetkých považujem za odkundesov!

Posted by: Luboš Rácz